K nedožitým 91. narodeninám Jána Kňazovica

Ján Kňazovic patrí medzi prvých predstaviteľov kovačickej insity.

Začalo sa to skromne a hanblivo, neodborne a naivne. Roku 1939 Martin Paluška (1913 – 1984) a Ján Sokol (1909 – 1982) odhaľujú jeden druhému svoju lásku k maliarstvu. O tri roky neskoršie sa k nim pripojil Michal Bíreš (1912 – 1981) a v prvých povojnových rokoch, presnejšie roku 1947, zoznámili sa s Vladimírom Bobošom (1906 – 1978), umelcom, ktorý ich učil maliarskemu remeslu. Táto skupinka milovníkov výtvarného umenia si začiatkom roka 1951 v čele s Bobošom založila prvý výtvarný krúžok v osade, ktorý pôsobil v rámci Kultúrno-osvetového spolku Pokrok. Na sklonku roka sa do krúžku zapájajú aj členovia Martin Jonáš (1924 – 1996) a Ján Kňazovic (1925 – 1986) a neskoršie sa k nim pridali aj iní maliari – samoukovia.

Ján Kňazovic sa narodil 18. júna roku 1925 v Kovačici, v roľníckej rodine. Jeho osobitný záujem o maľbu sa objavil ešte v útlom detstve. Neskoršie jeho talent bol zaznamenaný v roku 1946 na vojenčine, kde zriaďoval nástenné noviny. Po návrate z vojenčiny pokračuje maľovať s kovačickými maliarmi Sokolom, Paluškom, Bobošom a Bírešom. Maľoval výlučne olejomaľby na plátne, a to krajinky, animalistické motívy a zátišia. Prvýkrát vystavoval na Kovačickom októbri roku 1952 a o 10 rokov neskoršie mal prvú samostatnú výstavu v Záhrebe. Mal bohatý umelecký život, jeho obrazy sa nachádzajú vo veľkých svetových múzeách a súkromných zbierkach. Bol jediný Slovák, ktorého obraz bol vystavený v Louvri a jeho obraz Detský tanec bol odtlačený na poštovej známke Juhoslávie.

Za svoju bohatú tvorivú činnosť získal početné uznania: 1961 – Prvá odmena na výstave slovenských umelcov v Báčskom Petrovci, 1969 – Medaila Tabor slovenskih naivnih in ljudskih slikarjev i kiparjev, Trebnje (Slovinsko), 1981 – Mimoriadne uznanie za vystavené dielo na I. Bienále insitného umenia v Jagodine… Mal okolo 40 samostatných a na stovky spoločných výstav doma a v zahraničí. Získal priazeň milovníkov maliarstva a odborníkov, výtvarných kritikov a teoretikov umenia. Vytvoril si jedinečný maliarsky výraz, vo svete insity rozpoznateľný podľa ultramarínovej modrej farby. Kritici ho zahŕňali medzi svetovo najviac originálnych maliarov insitného umenia. Jeho životné motto bola myseľ z Egzipériho Malého princa, že “človek vidí len svojim srdcom” a srdce s písmenkom K bolo aj jeho podpis na obraze.