Nešťastná Ľudmila Hurbanová-Fejová

Z cyklu záznamov o deťoch Dr. Jozefa Miloslava Hurbana, ktoré písali a zasielali bratovi Vladimírovi Hurbanovi a jeho rodine do Starej Pazovy, uvedieme zaujímavosti z listov najmladšej Hurbanovej dcéry Ľudmily Anny.

Mimochodom treba povedať, že Dr. J. M. Hurban mal deväť detí (päť synov a štyri dcéry). „Najstarší syn Svetozár Miloslav bol narodený roku 1847 v Hlbokom. Dcéra Božena, narodená roku 1848 na Rusave, sa vydala za ev. farára Pavla Roya. Syn Vladimír sa narodil roku 1850 v Brezovej a bol farárom v Starej Pazove. Dcéra Želmíra Mária, narodená roku 1852, sa vydala za inžiniera Viktora Lorenca. Dcéra Svatoslava, narodená roku 1856, zomrela ako dieťa, syn Konštantín Svatoboj, narodený roku 1858, bol bankový úradník v Starej Pazove. Dcéra Ľudmila Anna, narodená roku 1860, sa vydala za advokáta Dionýza Feju. Bohuslav Jozef Ľudovít sa narodil roku 1862 a zomrel ako skončený bohoslovec v Turčianskom sv. Martine,“ uvádza Ľubomír Paulus v článku J. M. Hurban – 194. výročie narodenia (portál Ecav Beckov).

Ľudmila Fejová (rod. Hurbanová) sa narodila 16. júla 1860 v Hlbokom. „Navštevovala dievčenskú školu v Hodolíne. Od roku 1878 žila v Malackách. Vychovávaná v národnom duchu, od mladosti sa zúčastňovala na národných podujatiach. Na augustových slávnostiach v Martine r. 1879 v mene Sloveniek slávnostne ovenčila A. Heyduka za jeho básnickú zbierku Cimbal a husle, venovanú Slovensku. Pokúšala sa o prekladanie a aj o vlastnú literárnu tvorbu, písala najmä cestopisné črty, jej diela však zostali v rukopise. V jednej z cestopisných čŕt opísala zážitky z výletu do Tatier, v inej dojmy z návštevy Jablonice. Členka výboru Živeny,“ uvádza sa v Lexikóne slovenských žien, SNK, Národný biografický ústav, Martin 2003.

Za právnika Dionýza Feju Rakovského sa vydala v roku 1879. Sobáš bol v Hlbokom. V nekrológu Národných novín XVII, 1886, č. 56, sa uvádza: „Nebola s ním šťastná, čo ťažko niesol nielen jej otec, ale aj ona sama, takže si nakoniec sama siahla 6. 4. 1886 na život.“

V článku VHV Správy o rodine Hurban sa uvádza, že jeho tetka Ľudmila, vydatá za Dionýza Feju, zomrela v mladom veku. Jej potomkov neuviedol, čím sa dá predpokladať, že deti nemala.

Právnik Dionýz Feja Rakovský (1844 – 1931), narodený v Rakove, od roku 1873 pôsobil ako advokát v Malackách. Udržiaval styky so slovenskými kultúrnymi činiteľmi, prekladal články z maďarských novín a časopisov a prispieval do Pešťbudínskych vedomostí. V dejinách Slovenska je zapísaný ako zakladajúci člen Matice slovenskej 1863. Patril do zemianskej rodiny Rakovo.

Ľudmila Anna Hurbanová pobudla v Starej Pazove, o čom svedčí list z 12. júla 1875. „Plavbu z Nového Sadu sme mali príjemnú pri krásnom pravom brehu Dunaja, ale jako sme prichádzali k Pešti, začalo sa mračiť, chumeliť a práve keď sme zostupovali, dalo sa strašne pršať a na šťastie nás milý Viktorko [Lorenc] čakal, doviezol p. Bachátovi. Tam sme prenocovali a na druhý deň sme išli do Bet… [názov nečitateľný], kde sme našli našu Želmírku a maličkého Dada!… Z Pešti sme šťastne prišli do Galandy, kde nás náš furman čakal a išli sme celú noc a ráno sme prekvapili  našich – Paľka a Boženku [Royovcov]. Sú teraz tu, ale už zajtra idú preč. Tak teda, drahý náš Vladuško, len nedávno sme boli spolu a už teraz sme tak vzdialení. Prosíme Ťa len pekne, neteskni velmo a píš nám jako sa Ti vodí! Pozdraviť Ťa mám od všetkých srdečne ako od Lorencovcov, Royovcov, Apenka drahého, tak aj od Mamušenky.“

V liste z 10. októbra 1875 z Hlbokého prišiel ďalší list do Pazovy: „Ďakujem Ti pekne za obrázoček po pánovi Kamenárovi poslaný. Visí nad mojou posteľou. Prosím Ťa, pošli mi tie dve piesne: „O nama, mami“ a „Plovila se po gori galija“; naučila som sa jich na klavíri hrať a rady bych jich mať… Forgáčku pozdravuj a povedz jej, že som si už jedny šaty ušila…“ O pár mesiacov neskoršie, 4. marca 1876, poslala ďalší list: „Tu Ti posielame semienka do Tvojej peknej záhradky jestli ešte nemáš zasiate. – Väzenie, ktoré tí nenasýtni vlci nášmu drahému Apenkovi usúdili, dúfame, že milostivý Pán Boh pomôže preniesť; ale s tým si ešte viac pokazia; Apenko ale mnoho získajú … Náš milý Apenko nám predplatil „Svetozar z Bazarem“, je to velice krásny časopis a najmä to, že je slovanský.“

Aké boli styky na relácii Hlboké – Pazova živé, svedčí aj Ľudmilin list z 27. januára 1879 o ceste Kamenárovho syna Eugena z Pazovy do Hlbokého za Bohušom, synom J. M. Hurbana. V tomto liste sa uvádza aj to, že sa Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému a jeho manželke Ide narodila dcérka Vierka: „Náš Svetozár sa pýta, že či by si mu Ty nebol kmotrom… Apenko vraví, že by to bolo dlho čakať a že zapísať Ťa môžu dať.“  V závere prosí brata, aby pozdravil Gustičku a malinkej dcére Ľudmile pobozkal hlavičku namiesto nej.

Necelý mesiac predtým, než si Ľudmila siahla na život, Dionýz Feja z Malaciek napísal švagrovi Vladimírovi Hurbanovi takýto list: „Dňa 4. 3. 1886 som Ti exportoval zo Senice 1000 fl [florín – korún] do Vašej pomocnice a poslal som aj moju vkladnú knižku, sľúbiac Ti, že ti budem písať. V Hlbokom sa Ľudmila niečo popravila, ale mala zase veľkú túhu po Malackách. Musel som ísť už pre ňu. Nebadám žiadneho polepšenia. Dr. Šimko konštatoval akúsi melanchóliu. Vôbec som sa presvedčil, že lekári síce vedia opísať nemoc, no liek neznajú. Dr. Šimko ma slabo potešil, lebo hovoril, že sa Ľudmilin stav bude vždy zhoršovať. Ona nehovorí nič. Vyhybuje sa spoločnosti a je veľmi do seba zavretá. Na druhý týždeň pôjdem do Viedne a poradím sa tam so špecialistom  Dr. Meinnerthom. Aspoň pre uspokojenie, že som urobil, čo bolo možné. Ľudmila tohto leta tak dobre vyzerala, a tak dobre sa cítila ako predtým nikdy, a zrazu prišla táto duševná pohroma na ňu.“

Ľudmila Anna Hurbanová, vydatá Fejová, umrela 6. apríla 1886 vo Viedni – Kaltenleutgeben.

Katarína Verešová