Občianska iniciatíva zachráni (aj) kultúrne dedičstvo?
V uplynulých dňoch sa človek, konzumujúci správy z domova, nemohol nepozastaviť nad informáciou, že exponáty Múzea letectva v Belehrade čistili nie jeho zamestnanci, ale – občania.
Skupina leteckých nadšencov začiatkom týždňa rozbehla „čistiacu“ akciu so zámerom poukázať na lajdáctvo, ako hovoria aktivisti, ktoré vládne v tej ustanovizni. Organizátori akcie hovoria a srbské médiá prinášajú, že zamestnanci v Múzeu letectva sú v neblahej materiálnej situácii už viac ako dvadsať rokov. Na ilustráciu, ale s niekoľkými odtieňmi sivej farby, uvádzajú fakt, že nemôžu nakúpiť ani len najzákladnejšie prostriedky, ktorými by očistili exponáty a ochránili pred rozpadom.
Múzeum letectva s takmer šesťdesiatročnou tradíciou, ktorý patrí medzi desať najväčších leteckých múzeí vo svete a medzi najdôležitejšie muzeálne inštitúcie v Srbsku, nie je jedinou ustanovizňou kultúry, v ktorej absentujú materiálne podmienky pre údržbu, riadne fungovanie a i.
Nemusíme ani pozerať do iných dvorov. Stačí odskočiť si do Petrovca a mrknúť očkom na napr. Slovenské vojvodinské divadlo, ktorého omietku lanského leta strhli, ale SVD si ešte stále nový kostým neobliekol. Vraj pokrajinský financiér si žiadal doplniť dokumentačný materiál, teda vďaka byrokracii sa uviazlo s prácami. A tak sa chrám profesionálneho (ale aj ochotníckeho) divadla v strede Petrovca „pýši“ ako farboslepá hrdopýška (nateraz) bez potenciálnych záchrancov s príznakom občianskej iniciatívy…
To však nepredstavovalo žiadnu prekážku, aby v ňom prednedávnom hosťovalo švédske divadlo Theatron s predstavením Život z dvoch častí, ktoré sa bytostne týka aj nás vojvodinských Slovákov, 270-ročných prisťahovalcov z tzv. Hornej zeme, keďže hlavným motívom je pátranie po odpovedi na otázku, ako migrácie vplývajú na nás.
Zdá sa, že aj obmena „migračnej“ otázky je na mieste: Kam migrujú naše základné morálne hodnoty a uvedomelá túžba ochrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo pred zabudnutím a spráchnivením? Žeby konzumná, gýčovitá spoločnosť ako strašná dračica prehltla pradávne všeľudské kultúrne cítenie… Podobne ako Taussigov sklad v Petrovci, na ktorého komín sa každej jari vracali bociany? Zbúraním skladu aj s komínom tejto jari akoby sa zbúral aj symbol šťastia a plodnosti petrovského citu pre kultúru, prírodu a morálku, ako na to v televíznom memente upozornila novinárka a profesorka slovenčiny Annamária Boldocká-Grbićová…
Vladimíra Dorčová-Valtnerová
