Odchádzal som s tým, že sa vrátim
SEDEM OTÁZOK PRE IVANA FERKA, FUTBALOVÉHO TRÉNERA A UČITEĽA TELOCVIKU
Kysáčan Ivan Ferko (33) v roku 2000 odišiel študovať na Slovensko, lebo sa mu nepozdávala politická situácia v Srbsku. Okrem toho v Novom Sade neotvorili študijný odbor, aký by mu vyhovoval. Rozhodol sa pre Bratislavu. Na Fakulte telesnej výchovy a športu vyštudoval Trénerstvo futbalu. Popri štúdiu aktívne hrával vo viacerých bratislavských tímoch – Interi, Rapide, Ružinove. Bola to len akási príprava na trénerskú dráhu. Získal A licenciu UEFA a začal sa venovať mládeži. Najprv v menších kluboch, aby nakoniec zakotvil v tom najväčšom na Slovensku – bratislavskom Slovane. Zároveň už šesť rokov pôsobí ako učiteľ telesnej výchovy v Základnej škole Milana Hodžu v Bratislave.
– Čo bolo pre teba na Slovensku najťažšie?
– Zvládnuť všetky študijné nároky a požiadavky, tiež adaptovať sa na nové prostredie. V priebehu jedného dňa sa mi život otočil o 180 stupňov. Na všetko som bol zrazu sám. Detská izba sa premenila na internátnu, o ktorú som sa musel deliť s ďalšími spolubývajúcimi. Domáca kuchyňa sa zmenila na jedálenskú alebo vlastnú. Dedina sa zmenila na polmiliónové mesto.
– Kedy si si uvedomil, že tu zostaneš?
– Počas štúdia som nepripúšťal možnosť, že zostanem na Slovensku. Očakával som, že sa celková situácia v Srbsku predsa zmení a mne sa naskytne príležitosť, aby som sa uplatnil doma. Opak je pravdou, v skutočnosti je to čoraz horšie.
– Mal si v rámci svojho zamestnania kontakty so Srbskom či bývalou Juhosláviou, respektíve tvoju kariéru ovplyvnil nejako pôvod?
– V rámci zamestnania nie, ale nikdy som nestratil kontakt so svojimi blízkymi. V čase voľna sa spolu s manželkou radi vraciame za rodinou a kamarátmi. Môj pôvod nikdy v negatívnom zmysle neovplyvnil moju kariéru, naopak, získal som veľa kamarátov, ktorí boli a sú ochotní pomôcť mi.
– Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
– Ukončenie vysokej školy, prácu v základnej škole, ktorá má v Bratislave dobré meno. Aj to, že som súčasťou futbalového klubu ŠK Slovan Bratislava.
– Ľutuješ niekedy, že si odišiel?
– Nie, neľutujem. V Srbsku by som si sotva našiel také uplatnenie, aké mám dnes na Slovensku.
– Čo by sa muselo stať, aby si sa vrátil?
– V prvom rade by sa musela zmeniť politická klíma v Srbsku a vzrásť životná úroveň.
– Komu fandíš, keď hrajú Slovensko a Srbsko v nejakom športe?
– Záleží na tom, o aký šport ide. Vždy fandím lepšiemu tímu.
Rastislav Boldocký
