Ovce nemá kto merkovať

Na nádvorí Domu kultúry v Bielom Blate sa včera uskutočnilo tradičné turisticko-zábavné podujatie venované ovčiarstvu a ovčiarskej špecialite ovčiarskemu baraniemu paprikášu – Ovčiarsky deň. Toho roku však zorganizovali iba súťaž vo varení tej špeciality, pokým iné obsahy čiže kultúrno-umelecký program, rôzne iné súťaže v pastierskych športových disciplínach ako aj tradičná výstava dobytku pre organizačné problémy vystali.

O titul najlepšieho ovčiarskeho baranieho paprikáša súťažilo 19 majstrov vo varení tejto špeciality tak z Bieleho Blata ako aj z okolia. Pravdaže každý mal nejaké svoje tajomstvo. Jedni ho chceli prezradiť, iní zasa nie, lebo by to už potom nebolo tajomstvo. Jedni uplatňovali aj modernejšie prídavky na prípravu tohto jedla, iní zasa tvrdili, že pôvodný pastiersky baraní paprikáš sa varil výlučne z toho, čo pastier mal – baranie mäso, cibuľa, cesnak, soľ, trochu zemiakov, paprika. Jedni hovorili, že sa baraní paprikáš varí z mladého mäsa, iní zasa, že mäso musí byť staršie, aby sa čím dlhšie varilo, v súlade s tým pravidlom, že nieto dobrej polievky bez starej sliepky.

Tak alebo onak, to je jedno. Všetkých 19 vzoriek vraj boli chutné a mal ich veru kto aj zjesť. Posudzovacia komisia však musela zvoliť najlepší a tak tretiu cenu udelila tímu Borisa Havrana z Bieleho Blata pomenovanej Boris, syn a vnuk. Druhé miesto získal tím Združenia kuchárov ochotníkov z Mužlje Remus – Šani. Najlepší paprikáš uvaril tím Meklaud zo Stajićeva.

Na svoje prišli aj iní milovníci baranieho paprikáša z dediny a okolia.  Pre nich trojčlenný kuchársky tím v štyroch kotloch uvaril vyše 300 litrov chutného paprikáša a všetok sa popredal. Niekto si ho odniesol domov k obedu, iní zasa zjedli na tvári miesta.

Organizátorom tohto tradičného podujatia je združenie dobytkárov z Bieleho Blata a nápomocnú ruku im podalo združenie kuchárov ochotníkov. Podujatie, ako nám povedal člen vedenia spolku bieloblatských dobytkárov Tibor Gulyás, má prvoradý cieľ zachovanie tradície varenia baranieho paprikáša, ale aj ovčiarstva ako hospodárskeho odvetvia. Počet oviec v Bielom Blate však ubúda, aj napriek tomu, že výroba je rentabilná. Na vine je celkom (ne)obvyklý dôvod – ovce nemá kto merkovať, čiže dozerať na ne na pastve. V dedine a okolí to nik nechce robiť, aj keď vraj mesačne možno zarobiť do 50 tisíc dinárov?!