Papierové bociany privábili živé

Isté je, že na pohľad idylické sriemske dedinky zdieľajú osud priemernej vojvodinskej dediny 21. storočia. Starých prázdnych domov je čoraz viacej, práve tak ako i ľudí, ktorí odchádzajú: buď úplne preč z Lugu, prípadne dočasne „na zárobky”, alebo priamo na kopček za osadou, ktorý zdobia kríže a náhrobné pamätníky.

Pri poslednej návšteve Lugu nadchli nás žiacke ručné práce. V jednej z dvoch učební sme si všimli bociany vyrobené z toaletného papiera. Pán učiteľ Miroslav Báďonský nám povedal: „V roku, keď ich deti urobili, v dedine sa narodilo viac detí než obvykle. Tak teraz žartujeme, že papierové bociany privolali tie skutočné…” Anna Čelovská, zamestnankyňa v Miestnom spoločenstve Lug, okrem iného robí aj matrikárku. Starostlivo zapisuje údaje o deťoch, ktoré sa narodia v novosadskej pôrodnici, a vedie knihy sobášených a zosnulých:

„Aj u nás mortalita sústavne prevyšuje natalitu. Sú roky, keď zomrie 8 až 10 ľudí a narodí sa len 4 – 5 detí. Vlani to predsa bolo lepšie: pribudlo sedem novorodencov: štyri dievčatá a traja chlapci. K potešeniu je fakt, že sme vlani v dedine mali štyri svadby a zapísala som aj dva ďalšie sobáše, kde aj nevesta, aj ženích sú z Lugu, ale sa zosobášili v Beočíne, lebo tam v istom pohostinskom podniku mali  svadobnú veselicu (a v roku 2011 bol iba jeden). Pokiaľ ide o zosnulých, v roku 2012 ich v Lugu bolo súhrnne 12, medzi nimi aj traja, ktorí zomreli v novosadských nemocniciach.

V súvislosti so svadbami sme sa dozvedeli, že zaniká tradičná svadba, ktorá sa usporadúva doma, so všetkými niekdajšími svadobnými obradmi. V posledných niekoľkých rokoch svadobné veselia bývali v Dome kultúry. Predvlani ho však zbúrali, nový ešte stále „nevyrástol”, nuž niekoľko svadieb Lužania usporiadali v prenajatých stanoch na nádvorí DK. Čoraz viacej sa však orientujú aj na beočínske reštaurácie.

Menia sa zvyky, menia sa aj mená detí: vlani narodeným v dedinke v údolí dali tieto mená: Nika, Anabela, Taňa, Samuel, Daniel, Andrej a Viliam.

Juraj Bartoš