Pátranie po úsporách
HOSPODÁRSKE TRENDY
Dejiny sa buď opakujú alebo sa aspoň neveľmi menia. Presne pred rokom odborníci Ekonomického inštitútu pri prezentácii septembrového čísla publikácie Makroekonomické analýzy a trendy (MAT) konštatovali to, čo v zásade platí aj dnes: že je pokles ekonomickej aktivity zastavený, no niet jasných ukazovateľov stabilnejšieho hospodárskeho zotavenia. Ekonomika teda úporne ako bolesti zubov pretrváva ako nočná mora, natoľko, že i vládu prinútila konečne schváliť balík opatrení na konsolidáciu verejných financií, ktorých prvé účinky netrpezlivo očakávame.
Ekonomickí experti ich označili za krok v tom správnom smere, ktorý podľa člena Fiškálnej rady Dr. Vladimira Vučkovića má mať dvojpercentný účinok na rozpočet. Regulovanie zárobkov vo verejnej sfére označil za kladný a solídny skutok, naznačujúc pritom, že by efekty boli oveľa výraznejšie, keby sa daň odvádzala z platov vyšších ako 40 000 dinárov. V časoch, keď sa skloňujú zistenia o nadmernom počte zamestnaných v celom verejnom úseku, a ich počet odhaduje až na 620 000 do 700 000 osôb, dosť prekvapil údaj, tiež uvedený na prezentácii septembrového čísla Makroekonomických analýz a trendov. Ide o to, že je počet zamestnaných v štátnej správe a obrane u nás v pomere k počtu pracovne aktívnych obyvateľov medzi najmenšími v Európe. Z 32 analyzovaných krajín menej od nás ich má len Island. Priemer v Európskej únii je 6,3 percenta, kým je zamestnancov tohto druhu u nás 4,1 percenta. Spolupracovník MAT Dr. Miladin Kovačević si v tomto kontexte všíma, že Daňovej správe, Trezoru, colnej službe, štatistike vlastne chybujú odborné kádre, kým počet nových pracovníkov stúpa v rôznych agentúrach a regulačných telesách.
Nad dilemou, či je zamestnancov veľa alebo málo, si netreba lámať hlavu, lebo odpoveď môže byť pomerne jednoduchá: ide o to, že je štátna správa len jedným segmentom verejného úseku. V republike je zamestnaných a pracovne angažovaných 34 142 osôb, na lokálnej úrovni je ich napríklad i viac: 41 552 ľudí. A sú to len dve sféry, kde sú. Okrem administratívy, desiatky, dakde i stovky tisíc osôb sú vo verejnej bezpečnosti, v súdnictve, vo vzdelávaní, zdravotníctve, kultúre, sociálnej ochrane, vo verejných podnikoch. Podstatné je však to, že výdavky na zamestnancov vo verejnom úseku boli vlani okolo 375 miliárd a tohto roku, od januára do júla, približne 224 miliárd. Ich platy sú takmer spravidla až o tretinu vyššie ako v reálnom sektore. Slovom a stručne: výroba riadne stoná pod váhou administratívy na vlastnom chrbte. Aby idylka bola kompletná, je tu i fakt, že je u nás i jeden dôchodca na jedného zamestnaného.
Treba sa potom vôbec diviť mínusovému rozpočtu? A nepokojnému spánku tak tých, ktorí nápravu daného stavu majú vo vlastnej pracovnej agende, ako aj nás iných. Aj kameň praskne, ak sa doň udrie na tom správnom mieste. Pri takomto životnom štandarde a všetkých skúškach, ktorým sme vystavení, jasné je, že sme oveľa menej odolní…
O. Filip
