Pre kultúru niet miesta

15.okt 2013

Pre kultúru niet miesta

Zostať mimo a mlčať, alebo...?

Zostať mimo a mlčať, alebo…?

POZNÁMKA

Hovorí sa, že je s kultúrou všetko lepšie a s umením všetko krajšie. Hovorí sa aj to, že mladí ľudia stratili záujem o kultúru a jej podujatia… Predsa, všetko nie je celkom tak. Posledným a najčerstvejším dôkazom toho je zákaz organizovať Kampus fest v Novom Sade, ktorého organizátormi mali byť práve študenti. Tí mladí ľudia, na ktorých sa spravidla hromží.

Minuloročný, v poradí prvý Kampus fest dosiahol svoj cieľ. Študentský kampus Univerzity v Novom Sade bol počas troch dní ulicou kultúry. Zmenil sa na veľkú galériu, hudobné javisko, edukačné dielne, na divadlo a kino. Ponuka bola  prístupná nielen študentom, ale aj všetkým iným návštevníkom, a to bezplatne. Organizátori žiaden zisk z toho nemali. Trojdňové podujatie zorganizovali  s cieľom afirmovať pozitívne spoločenské a kultúrne hodnoty, tak isto ukázať študentom, že sa dobre zabaviť môžu aj v študentskom kampuse, nie iba v kaviarňach, diskotékach, nočných a iných kluboch.

Po úspešnom prvom festivale bol na rade druhý. Mal mať ešte bohatší obsah. Ale… Študentský festival kultúry zakázali, a to práve najvyšší spravujúci orgán – rektorát Univerzity v Novom Sade. V minulom roku ho podporili, v tomto zakázali, a to z podnetu Právnickej fakulty, ktorá sa ako jediná fakulta vyjadrila, že hluk z festivalu prekáža pri vyučovaní.

Občania našej krajiny si už zvykli na všelijaké zákazy. Siahajú od boja za svoje menšinové a iné práva, cez športové a politické zhromaždenia, po kultúrno-vzdelávacie podujatia. Zostáva však nedopovedaná otázka, či skutočným dôvodom zakázať festival je ozaj hluk, alebo sa za tým skrýva čosi celkom iné.

Celková situácia je aspoň trochu, ak nie aj dosť nezmyselná. Z jednej strany máme naliehanie predstaviteľov vzdelávania, aby sa mladí ľudia čím viac zapájali do spoločnosti, v ktorej žijú a budovali jej kultúrne a iné hodnoty. Na strane druhej tí istí predstavitelia znemožnia realizáciu idey o akcii upriamenej na kultúrne pozdvihovanie mladých ľudí. Takým rozhodnutím vlastne hodili do vody všetko, na čom  usilovní mladí ľudia pracovali, čomu sa tešili. Nehovoriac o tom, že mnohých vlaňajších účastníkov a prípadných dnešných návštevníkov veľmi rozčarovali.

J. Pániková

(foto: Kalman Moldvai)

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs