RAMSARSKÉ PÁSMA VOJVODINY
K nej sa neoplatí byť ľahostajný. Práve naopak – sústavne načim objavovať čaro prírody a všetkých jej foriem. Krásu ukrytú v jednoduchosti a poznanie, že človek k šťastiu nepotrebuje až tak veľa. Za tým netreba ani tak ďaleko ísť. Stačí aj do okolia. Ibaže si objatie prírodou treba zaslúžiť, každé prostredie dôverne a dôkladne spoznať, aby sa ho človek na základe tohto poznania prestal báť, začal inakšie vnímať a vážiť.
Svet plný tajomstiev je i na juhu Sriemu. Je ním špeciálna rezervácia prírody a ramsarské pásmo Obedská bara, ktorú už dve storočia pomenúvajú mnohými expresívnymi výrazmi: sriemska krásavica, Eldorádo vtáctva, prírodný statok na pohľadanie, kráľovský lovný revír, veľavýznamná barina…
Keďže je pre človeka zavaleného všednými trampotami a starosťami relax často len vytúženou métou, ktorá sa vzďaľuje ako čiara horizontu, dobre je, že prírodné krásy vôkol nás môže objaviť nielen odchodom do tajomných a jedinečných lokalít, ale aj v pokoji rodinného domu.
Napríklad listujúc monografie, akou je tá s názvom Obedská bara. Svetlo sveta uzrela pred pár rokmi, ďakujúc Pokrajinskému sekretariátu pre ochranu životného prostredia a udržateľný rozvoj (ako vtedy znel jeho názov), štyrom autorom z jeho radov v čele so šéfredaktorom Dr. Slobodanom Puzovićom, dvom z Pokrajinského ústavu pre ochranu prírody a ďalším trom autorom z Prírodovedno-matematickej fakulty Univerzity v Novom Sade. Redaktorom fotografie priam úchvatne krásnej obrázkovej časti podpísanej viac než dvadsiatimi autormi je Dr. Lazar Lazić. Každý z nich túto časť Sriemu dôverne pozná, hlboko ju precítil a vedel o nej podať pútavé, fundované a zaujímavé svedectvá. To badať zo všetkých stosedemdesiat strán monografie, ktorá je obsahom skôr populárno-vedeckou štúdiou než turistickým sprievodcom.
– Obedská barina… svet čarovných príbehov… bohatá a štedrá hra prírody, pred ktorou predstavivosť človeka zostáva ticho… temné hĺbky lesov… pramene svetla a farby priam ničiace zrak… posledný kútik pradávnej prírody… – takto o prírodnej perle južného Sriemu písal v roku 1966 známy cestopisec a novinár Žika Živulović Serafim.
V predslove monografie pokrajinský tajomník pre ochranu životného prostredia Dr. Slobodan Puzović uvádza, že rozmanitosť a jedinečnosť prírodných javov, bohatstvo druhov a dynamickosť ekosystémových procesov a zachovalosť kultúrneho dedičstva krášlili toto pásmo zvlášť v druhej polovici 19. a prvej 20. storočia. Boli to časy, keď v ňom sídlili obrovské, tisícové a desaťtisícové počty viacerých druhov vtáctva, keď bolo rajom aj pre stovky druhov rýb, hmyzu, rastlín, hríbov…
Dejinám a spôsobom ochrany jednej z dvoch najstarších chránených prírodných oblastí na svete venovaná je osobitná kapitola. Tie sú totiž naozaj úctyhodné. Prvá ochrana je z roku 1874, ďalšie boli v rokoch 1908, 1919, 1951, 1968, 1994… Obedská bara je zároveň prvým Ramsarským pásmom v bývalej SFRJ vyhláseným už v roku 1977 na rozlohe 17 501 hektárov, len niekoľko rokov po vzniku Ramsarskej deklarácie. Koncom dvadsiateho storočia ju vyhlásili aj za európsky významnú oblasť pre vtáctvo, začiatkom storočia tohto aj za pásmo osobitného významu pre rastliny. Tak pre jej jedinečnú biodiverzitu, ako aj pre mimoriadne charakteristiky a hodnoty, ekologické, kultúrne, sociálne a iné funkcie.
Na Obedskej bare, v porovnaní s inými chránenými pásmami v Srbsku, podnikli najväčší počet opatrení aktívnej ochrany prírody, vtáctva, ale aj kultúrneho dedičstva. Bez toho by neodolala náporu doby, ani sa nestala zdrojom nových poznatkov, tiež rozvoja etno a eko-turizmu v tejto časti Vojvodiny. Tunajšie hodnoty prírody si stoj čo stoj treba chrániť, ich budúcnosť neodhadovať, ale cieľavedome plánovať. Samozrejme, ak ich aj pre budúce generácie mienime zachovať v podobe, na akej nám mnohí iní už dnes závidia.
Oto Filip