Pero – prejav slobody či nástroj strachu?

14.jan 2015

Pero – prejav slobody či nástroj strachu?

 Je suis Charlie! (Ja som Charlie!) – odkázala aj hŕstka Novosadčanov

Je suis Charlie! (Ja som Charlie!) – odkázala aj hŕstka Novosadčanov

K TERORISTICKÉMU ÚTOKU A RUKOJEMNÍCKYM DRÁMAM V PARÍŽI

Siedmy január 2015 zostane natrvalo v pamäti nielen mnohým Parížanom, nielen Francúzom, ale aj občanom iných krajín. Žiaľ, nie v dobrom. V ten deň 12 osôb prišlo o život. Všetko sa začalo, keď traja ozbrojení muži vtrhli do redakcie satirického magazínu Charlie Hebdo a pritom zastrelili štyroch členov tejto redakcie, vrátane  zodpovedného redaktora. Predtým o život prišiel i policajt, ktorý sa nachádzal pred budovou magazínu.

Týždenník Charlie Hebdo začal vychádzať v roku 1970 (v roku 1981 bol zrušený a obnovený v roku 1992) a na svojich stranách zverejňuje karikatúry, reportáže a vtipy a je protináboženský a ľavicovo orientovaný. Pred jeho humorom nebolo uchránené žiadne, vrátane islamského náboženstva. Na svojich stranách často uverejňoval karikatúry proroka Mohameda. Malo to  za následok nielen hnev medzi príslušníkmi moslimského vierovyznania, zrušenie online vydania časopisu, ako aj útok na redakciu v roku 2011. Najnovší sa stal pred niekoľkými dňami. Z tohto sú obvinení traja muži – bratia Said a Cherif Kouachiovci, ktorí neskoršie aj prišli o život, a Hamyd Mourad.

Po vražde utiekli a ich stopy neboli známe po nasledujúci deň, keď ich svedkovia videli v istej dedine nachádzajúcej sa severovýchodne od Paríža. Posledným miestom ich ukrývania bola tlačiareň v meste Dammartin-en-Goele, do ktorej prepadli a zadržali niekoľko rukojemníkov. Po niekoľkohodinovom obkľučovaní tlačiarne bratia Kouachiovci boli pri prestrelke zabití.

Paralelne s útokom na tlačiareň sa konalo aj prepadnutie židovského kóšer obchodu. Išlo o páchateľa Amedyho Coulibalyho, ktorý deň predtým spolu s priateľkou Hyat Boumeddiene zastrelil policajtku na predmestí Montrouge. Amedy pri policajnom zásahu prišiel o život a jeho priateľka sa za ten čas cez Madrid a Istanbul dostala do Sýrie. Podľa odhadov polície všetci páchatelia patrili k Al-Káide Jemenu.

Epilóg trojdňovej francúzskej agónie je katastrofický. Dvadsať ľudí prišlo o život – 12 osôb v prvý deň, jedna v druhý a v tretí deň v kóšer predajni boli zabité štyri osoby, páchateľ, ako aj dvaja podozriví z útoku na Charlie Hebdo.

Svetové médiá vyjadrili solidaritu s francúzskymi kolegami. V početných hlavných mestách prebiehali pochody a ten najmasovejší sa uskutočnil, pravdaže, v Paríži. Odhaduje sa, že sa v nedeľu v pochode zúčastnilo 1,5 milióna ľudí. Vyjadrovali solidaritu, obviňujúc z teroristického útoku aj moslimskú  spoločnosť vcelku.

Nespokojnosť s takým globalizovaním vyjadril aj novinár Al Džazíry Khaled A Beydoun. Podľa neho médiá sa zamerali iba na zabitých členov redakcie a meno prvej obete, policajta Ahmeda Merabata, sa takmer ani nespomína. „Bol to francúzsky Moslim,“ uvádza vo svojom článku Beydoun. „Moslimská identita je dôležitá, iba keď tá osoba drží zbraň v ruke. Nie aj keď sa stane terčom. Všade vo svete, a najmä vo Francúzsku, je to základom modernej islamofóbie. Bol prvou obeťou útoku a jeho meno je vyhodené z titulných strán,“ píše okrem iného Khaled A Beydoun.

V týchto dňoch sa všetky médiá zaoberajú terorom ako témou. Pravdaže, nikto nepodporuje teroristické útoky a vraždenie, ale nastoľuje sa jedna z kľúčových otázok v dnešnom, demokratickom svete: aký postoj mať, keď sa oproti sebe ocitnú dve fundamentálne ľudské práva – právo na slobodu prejavu a právo na slobodu vierovyznania. Pre jedných je svätá sloboda slova, pre druhých zase ich vierovyznanie. Tak jedni, ako i druhí sú odhodlaní bojovať za svoje svätyne. Kde je potom pravda?

 

Jasmina Pániková

 

 

 

 

J. PÁNIKOVÁ
J. PÁNIKOVÁ

JASMINA PÁNIKOVÁ (1984) Do redakcie Hlasu ľudu nastúpila v roku 2010, najprv ako externá spolupracovníčka a neskoršie ako novinárka – dopisovateľka. V súčasnosti je zodpovednou redaktorkou mládežníckeho časopisu Vzlet. Predmetom jej záujmu sú sociálne témy, prevažne problematika marginalizovaných skupín ľudí. E-mail: panikova@hl.rs