ILIE LUPULESCU, STOLNOTENISOVÁ LEGENDA Z UZDINA
„Keď zavolám stolný tenis, ozve sa mi jeden z najrýchlejších športov na svete,“ odpovedá nadšene Ilie Lupulescu na otázku, čo pre neho znamená šport, v ktorom dosiahol svetovú slávu.
Maestro Lupi uspel: doma, v Európe a vo svete! Čo musí mať jeden vynikajúci stolný tenista, aby obstál v neúprosnej konkurencií Ázijčanov:
„Zručnosť, rýchlosť a talent. Neskoršie musí športovec disponovať i umením, i istotou v hre. K tomu musí byť fyzicky fit, mať silné vôľové vlastnosti a mravnosť v športe nezanedbať.“
Okamžite odpovedá, koľko hodín pingpongu a potu je na to potrebné:
„Vrcholový športovec musí cvičiť štyri – päť hodín, dovolím si povedať aj viac.“
Stojí to vraj týždne zriekania, mesiace sebazapierania, roky odriekania:
„Žiaľ, dnešná mládež sa okrem školy, ktorú nikdy netreba zanedbávať, venuje prevažne počítačom a sociálnym sieťam na internete. Preto by rodičia museli usmerňovať deti viac na šport. Námaha sa im už o zopár rokov opätuje v podobe víťazstiev.“
Trefne porovnal jeho lopotu a drinu svojich spoluhráčov so súčasnou mladou generáciou…
„Keď sme sa stali šampiónmi dvadsaťdvamiliónovej Juhoslávie, trénovali sme krvopotne päť, šesť hodín denne. Prvé tri prvoligové roky sme cvičili „iba“ tri hodiny. Tretí rok nám titul majstra ušiel o vlások, tuším iba o 14 bodov. Už po ukončení sezóny sme zintenzívnili tréningy a výsledok takej práce sa môže vidieť aj cez zbierku cenných kovov, ktoré som získal v jednotliveckej konkurencii, vo štvorhrách či v medailovej zbierke, ktoré som dosiahol s reprezentáciami – či to bol TOP 12, štátne majstrovstvá a majstrovstvá Balkánu, európske a svetové majstrovstvá alebo olympijské hry.“
Najväčší úspech so Zoranom Primorcom vo štvorhre dosiahol na olympiáde, kde stolný tenis debutoval…
„Aj pred olympiádou v Soule sme boli najlepší v Európe a titul majstra sveta nás tesne minul, vyhrali sme v prvom sete vo finále, dotiahli i do 20 : 18 a víťazného mečbalu, ale zlato zostalo snom. Mali sme iba osemnásť– dvadsať rokov.“
Na prvého trénera nedá dopustiť…
„Ionice Bosica pracoval ako prvý profesionálny tréner v STK Čoka, trénoval generáciu Erszébet Palatinusovej. Koncom sedemdesiatych vtedajšie vedenie Unirey vracia Bosicu do Uzdina. Náš kouč vytvoril generáciu, ktorá panovala vo veľkej Juhoslávii. Neviem za iný príklad v dejinách tunajšieho stolného tenisu, aby lodivod zvíťazil s materským klubom a vlastnou liahňou hráčov titul šampióna Juhoslávie. K tomu ešte z päťtisícovej dediny.“
Lupulescovi súperi vedia roky, ktorá je jeho najsilnejšia zbraň v stolnom tenise. Aj napriek tomu zväčša tie zápasy prehrávajú:
„Forhend je moja najsilnejšia zbraň. Najlepší som, keď na moje podanie vraciam súperovi loptu. Na zápasoch skúšam aj rozličné druhy servisu, čo mi umožňuje kombinovať tak, aby súper nezistil, kde a ako loptička padne.“
Na otázku, kto je najlepší stolný tenista všetkých čias, neváhal ani sekundu. Hovorí, že by aj Ázijčania svedčili to isté, že je najlepší Švéd Jan Ove Waldner.
Srbský stolný tenis v poslednom desaťročí nie je na výslní. Uznáva to i niekdajšia najznámejšia ľavá raketa sveta vo štvorhre:
„V súčasnom srbskom stolnom tenise sa pracuje nesystematicky. Druhé krajiny viacej investujú do stolného tenisu, čo sa odzrkadľuje v ich výsledkoch. Športový zväz Srbska musí dačo podniknúť. Čím skôr, tým lepšie.“
Ján Špringeľ
KTO JE ILIE LUPULESCU?
Ilie Lupulescu, najlepší stolný tenista Srbska, sa narodil 30. októbra 1967. Je držiteľom trinástich medailí z veľkých svetových a európskych športových podujatí, vrátene jednej z OH. V sezóne 2012/13 hral v Prvej vojvodinskej lige pre Unireu Uzdin a postúpil s klubom do vyššej súťaže. Po návrate z USA žije v Debeljači.
Účinkoval na piatich olympiádach ako hráč (1988 – 2004) a na vlaňajšej ako tréner. Najväčšie úspechy dosiahol vo (zmiešaných) štvorhrách. Od roku 1986 až po začiatok občianskej vojny v Juhoslávii (1991) patril medzi najlepších svetových stolných tenistov vo štvorhre a zmiešanej štvorhre v mimoriadne silnej konkurencii špičkových hráčov z Číny, ale i ďalších majstrov z ázijských krajín – Južnej Kórey, skôr i Japonska.
Uzdinčana v roku 1985 vyhlásili za najlepšieho športovca Vojvodiny a v tom istom roku i za najlepšieho mladého športovca Juhoslávie. Lupulescu vzal najviac stolnotenisových trofejí v Srbsku. Viac cenných kovov od neho v bývalej Juhoslávii dosiahli iba Dragutin Šurbek a Anton Stipančić.
Do tajov trénerskej pingpongovej práce zaúčal aj staršieho brata Nikolu. V stolnotenisových úspechoch pokračujú bratova dcéra Anelia a bratov syn Lorencio, ako i ich príbuzná Izabela. Dynastia Lupulescu pokračuje v stolnotenisovom dobýjaní sveta.