Podľa EK súčasné pravidlá pre pesticídy sú slabé

Ako sa dopracovať k zníženiu používania pesticídov?

Európska komisia konečne priblížila plán, ako by sa k tomuto cieľu mali krajiny dopracovať. V júni predstavila návrh nariadenia s novými pravidlami pre udržateľné využívanie prostriedkov na ochranu rastlín (POR). Tým sa môže začať ďalšie dlhé a náročné kolo rokovaní Európskych inštitúcií o podobe nového, dlhodobého rámca pre pesticídy. Dôvodom je, že používanie pesticídov je pomerne citlivá spoločenská a politická téma. Je to pochopiteľné už len preto, že v sebe spája debatu o cenách potravín, ale aj ľudskom zdraví.

Pre a proti…

Na jednej strane sú poľnohospodári, ktorým pesticídy pomáhajú chrániť pestované rastliny pred chorobami a škodcami. To im zabezpečuje väčšie úrody, vyššie príjmy, ale aj nižšie ceny ovocia, zeleniny a ostatných potravín pre spotrebiteľov. Inak sa na to pozerajú ochranári, podľa ktorých postreky znečisťujú pôdu a rieky a spôsobujú úbytok biodiverzity. Na ich strane sú aj znepokojení spotrebitelia, ktorí citlivo vnímajú zdravotné riziká zvyškov pesticídov v potravinách.

Riziká nadmerného používania pesticídov

Pesticídy môžu mať pre ľudí akútne alebo dlhodobé zdravotné následky: karcinogénne, dermatologické, neurologické, zažívacie, respiračné či reprodukčné. Svetová zdravotnícka organizácia už v roku 1990 odhadla, že ročne dochádza k približne jednému miliónu prípadov neúmyselnej otravy pesticídmi, ktoré spôsobia okolo 20 tisíc úmrtí.

Komisia tvrdí, že ak Únia nespraví nič, chemické postreky v kombinácii s ďalšími postupmi intenzívneho poľnohospodárstva budú mať fatálne dôsledky pre prírodu a tiež z dlhodobého hľadiska môžu ohroziť samotnú produkciu potravín. Postreky neničia len cielených škodcov, ale aj ďalšie organizmy v pôde, vo vode, na zemi a vo vzduchu. To platí obzvlášť, keď sa aplikujú neuvážene a neodborne.

Pesticídy prispievajú k úbytku opeľovačov

Jedným z najväčších problémov je, že v niektorých oblastiach používanie chemických pesticídov prispieva k úbytku opeľovačov. Európska komisia tvrdí, že až polovica európskej pôdy, na ktorej sa pestujú plodiny závislé od opeľovania, čelí nedostatku opeľovačov. V Európe je na pokraji vyhynutia 10 percent druhov včiel a motýľov a 33 percent sa z nej stráca. Dôvodov je viac, no nesprávne používanie pesticídov je jedným z nich.

Čo je integrovaná ochrana proti škodcom?

Integrovaná ochrana proti škodcom (IPM) má pestovateľov motivovať, aby od konvenčného hospodárenia a teda aj používania pesticídov postupne prechádzali k šetrnejším metódam. IPM z poľnohospodárskej praxe nevylučuje chemické pesticídy úplne, no jej základným pravidlom je, že by ich poľnohospodári mali využívať iba ako poslednú možnosť, keď všetky ostatné alternatívy nezaberajú. Ešte predtým by sa mali zamerať na prevenciu, napríklad striedaním plodín, výberom odolných semien či ochranou prirodzených predátorov škodcov. Následne by mal plodiny pravidelne monitorovať, aby prípadne proti škodcovi vedel včas zakročiť. Ak sa to nepodarí, prichádzajú na rad biologické postreky a v úplne krajnom prípade chemické – v každom prípade len tie menej rizikové. V ideálnej svete by IPM malo viesť k rozvoju ekologického poľnohospodárstva, ktoré si poradí aj bez chémie.

Zdroj: euractiv.sk