Tradičná piesňová kultúra Slovákov v Starej Pazove v Srbsku

Kristína Lomenová (1989), staropazovská rodáčka, je vedeckou pracovníčkou v Ústave hudobnej vedy SAV. Po ukončení vzdelávania na Vysokej škole múzických umení a získania titulu a vedeckej hodnosti PhD. na toto pracovisko nastúpila v roku 2017 a jej vedecko-výskumné zameranie je etnomuzikológia.

Ako bolo počuť včera na Hurbanovskej fare, uvedená monografia patrí k atraktívnym výskumným oblastiam. Výsledky najnovšieho výskumu sumarizuje monografia analyticko-syntetického typu. Po prvý raz predkladá komplexný obraz tradičnej piesňovej kultúry Slovákov v Starej Pazove, v ktorom sa prelínajú historické, etnografické, etnomuzikologické, hudobno-teoretické a kultúrno-antropologické aspekty.

Ťažiskom výskumu bola hudobná analýza, štýlové vyhodnotenie a žánrovo-druhová identifikácia piesňového repertoáru, s vyústením do interpretácie špecifických znakov minoritnej piesňovej kultúry. V súvislosti s genézou a špecifickými znakmi autorka Lomenová, ktorá pochádza z Pazovy a pozná i tamojšie nárečie, v práci nastoľuje viaceré hypotézy, ktoré vyhodnocuje z hľadiska ich relevantnosti, pričom k nim pristupuje v kombinácii tzv. emického a etnického prístupu.

Koncom roka 2021 Ústav hudobnej vedy SAV vydal monografiu Tradičná piesňová kultúra Slovákov v Starej Pazove. Ide o prvú monografiu tohto typu, ktorá je zameraná na piesňovú tradíciu jednej  lokality z prostredia vojvodinských Slovákov.

V minulosti odborníci zdokumentovali piesňový materiál, autormi významnejších štúdií sú Ladislav Leng a Svetozár Švehlák. Najväčší prínos, čo sa týka teoretickej reflexie pazovských piesní, sa pripisuje etnomuzikológovi Martinovi Kmeťovi.

Zdokumentovala 378 piesňových záznamov

Keď ide o obsah publikácie prvé dve kapitoly sa venujú histórii, príčinám a dôsledkom – prečo v 17. storočí vznikali slovenské enklávy a autorka sa tu podrobne venuje dejinám dokumentačnej činnosti a teoretickej reflexii piesní v  Pazove. Ďalej na stranách opisuje vlastné výskumy v teréne – kedy ich robila, s akým cieľom a kto sa na výskume podieľal. Na základe poznatkov z terénu bolo jasnejšie, aké boli príležitosti na spev v minulosti a ako je to teraz, v súčasnosti. Je tu aj charakteristika piesňového repertoáru, aké štýly existujú v pazovských piesňach a zistilo sa, že jedinečnosťou piesní z tohto prostredia je tzv. ozdobný spev. Autorka sa zaoberá aj otázkou, prečo niektoré druhy a žánre piesní sú v pazovskom prostredí často zastúpené, a iné žánre úplne absentujú. V závere je zhodnotenie stavu piesňovej tradície v Starej Pazove. To je obsahom prvej časti monografie a v druhej časti je piesňová zbierka slovenských ľudových piesní, ktoré autorka zozbierala v rokoch 2014 – 2018.

Spolu zdokumentovala 378 piesňových záznamov, no v tejto monografii využila 360. Zbierka piesní je rozdelená do 5 okruhov – piesne kalendárneho cyklu (jarné a zimné piesne), piesne životného cyklu človeka (detské, uspávanky, svadobné, pohrebné), piesne spojené s prácou, lyrické piesne a naratívne – balady. K monografii patrí aj CD, kde sú niektoré piesne nahraté – autorka sa snažila vybrať také, aby sa striedali rôzne žánre, mužský aj ženský spev, nie príliš dlhé a aby to bola kvalitná nahrávka.

Súčasťou prezentácie bol aj hudobný program pod vedením profesorky hudby vo výslužbe Anny Đurđevićovej a na ukážku slovenské pazovské ľudové piesne zaspievali viacerí speváci a vystúpil aj tamojší Spevácky zbor Tília.

Aktérmi včerajšieho podujatia boli Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, Katarína Verešová, cirkevná archivárka Ústredného archívu SEAVC v Starej Pazove, kým rozhovor s autorkou monografie pred početným obecenstvom urobila Mária Vršková.

V druhej časti programu Branko Oreščanin, známy pazovský maliar, a I. Feldy slávnostne odhalili hodnotný obraz, ktorý tento umelec venoval tomuto zboru.