Hajdušica v období medzi dvoma vojnami a aj mnoho rokov po nej bola na okraji kultúrnych dianí vojvodinských Slovákov, takže sa jej občania nemôžu pochváliť častou a najmä nie masovou účasťou na Slovenských národných slávnostiach. Aj celé prvé desaťročie po obnovení Slávností prešlo bez Hajdušičanov, avšak s rozprúdením činnosti KUS Bratstvo, a potom aj MOMS sa to začína meniť, a čoraz častejšie medzi účastníkmi niektorého z programov SNS boli a sú aj Hajdušičania.
Osobitné uznanie sa im však dostalo roku 2004, keď bol scenár galakoncertu najlepších slovenských folklórnych súborov inšpirovaný hajdušickými mejačkami. Je to zvyk spracovania konopí, ktorý Hajdušičania predviedli v tom istom roku na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj… v Hložanoch a získali striebornú plaketu. Podľa scenára účastníci – súbory a sólisti – tohto vždy veľmi očakávaného a navštíveného programu SNS prichádzali akože do Hajdušice na mejačky, a tam si potom zatancovali a zaspievali…
V. Hudec