Poetka Ileana Ursuová v Hložanoch

Hosťom Spolku žien Slovenka v Hložanoch včera večer bola rumunská vojvodinská poetka a prekladateľka Ileana Ursuová. Kaviareň Pod lipami bola svedkom vari najvydarenejšieho literárneho večierka v réžii hložianskych žien.

Ursuová najprv hovorila o svojom pôvode a školení. Študovala na Právnickej fakulte v Novom Sade. Pripomenula, že počas študentského obdobia, v 70-tych predchádzajúceho storočia, nebolo dôležité, kto je skadiaľ a akej je národnosti. „To bolo obdobie, keď sme všetci boli odtiaľto.“ Zároveň dodala: „Odvtedy som priateľ s Víťom Hroncom, jedným z najšľachetnejších ľudí, ktorých poznám, taktiež s Miroslavom Demákom, Michalom Ďugom a Vierou Benkovou.“

Kamarátenie s nimi a inými spisovateľmi ju viedlo k prekladateľstvu, ktoré „sa robí len z lásky a je ťažká a podcenená práca.“ Tak sa dostala do Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a informácie vo vláde AP Vojvodiny, kde pracovala až po odchod do výslužby.

Ursuová na začiatku povedala a podčiarkla to aj v závere príjemného dvojhodinového posedenia, že pozvanie medzi hložianske ženy prijala s radosťou: „Priatelenie s vami je, ako keby som odišla k mojej mame, k sestre…“ S radosťou svojim hostiteľkám a veru priehršťami rozdávala svoje bohaté životné skúsenosti a poznámky o poézii.

Niekoľko sentencií

Z množstva pekných myšlienok Ileany Ursuovej sme si povšimli aj nasledovné:

„Som z tých ľudí, ktorí sú presvedčení, že poézia nie je súčasťou literatúry, že to je osobitný spôsob vyjadrovania myšlienok prostredníctvom reči.“

„Veľké verše napísali početné ženy, ale viacej zostáva v pamäti to, čo napísali básnici.“

„V poézii nie som osobitne nežná, hoci používam nežné slová.“

„Mienim, že je neuveriteľne dôležité zaznamenávať všetko, čo vieme. Lebo čas trvá a my sme tu dočasní.“

„Schopnosť používať reč je niečo, za čo som povďačná možno rodičom, možno učiteľom, možno Bohu.“

Zneli básne a piesne

Spevácka skupina SŽS zaspievala zopár slovenských ľudových piesní. Niekoľko básní Ursuovej z jej zbierky Rybím jazykom (vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci roku 2013) prečítali: Miriam Murtínová, Anna Vršková a Viera Miškovicová, ktorá úvodom programu privítala prítomných.

Medzi nimi bol aj Vladimír Valentík, riaditeľ SVC, ktorý hovoril o dvadsaťročnej spolupráci s rumunskou poetkou. Obaja sa zhodli, že Dagmar Mária Anoca, slovenská spisovateľka žijúca v Rumunsku urobila výborný výber a potom aj preklad básní Ursuovej.

Hostiteľky pokračovali so vzácnou hostkou v družnom rozhovore aj po formálnom ukončení večierka, pri koláčoch a občerstvení.