Polstoročie si ruky podávajú

V Ruše a okolí majú moderné cisternové striekačky a iné protipožiarne vybavenie

Písal sa rok 1964. Do marcovej triedy spojárov záhrebskej Kasárne maršala Tita prichádzajú bažanti. Okrem iných Slovinec a Slovák. Dvadsaťdvaročný Franc Fašnik a dvadsaťročný Ján Mlynárček. Slovom Slovania, dušou dobráci, povolaním – dočasní vojaci. Dnes sú z nich mazáci. Život v civile ich učil a pohyb vo vojenskej a hasičskej rovnošate naučil, že je dobrý priateľ nad zlato. Do slova a do písmena dodnes rešpektujú to príslovie.

Osemnásť mesiacov trávili spolu v kasárni. Delili dobro a zlo. Blaho a krivdu. Patrili medzi najlepších rádiotelegrafistov. Pracovník na železniciach Franc a obchodník Ján sa rozhodli nespomínať si iba na seba v dobrom, lež sa aj navštevovať. Do roku 1990 sa každoročne so svojimi manželkami a rodinami vzájomne navštevovali vo svojich rodných mestečkách. Trávili kus dovolenky buďto na severozápade či severovýchode Juhoslávie. Buď v slovinskom Ruše pri Maribore alebo v banátskej Kovačici.

Hasiči z Kovačice v spoločnosti hostiteľov v Ruše, bez hasičskej rovnošaty a v nádhernej prírode slovinského severu

Písal sa rok 1991. Rok, keď si občania dvadsaťmiliónového štátu mysleli, že sú na koni. A čo nevidieť boli na vojnovej nohe. Slovinsko sa osamostatnilo, Jánova krajina zostala s rovnakým priezviskom, ale iným menom. Fašnikovci a Mlynárčekovci si ani po povestných (týž)dňoch vtedy nepovedali zlého slova. Ba práve naopak. Podporovali sa, držali si palce. Zatelefonovali jedni druhým, aspoň raz za čas.

„Keď sused horí, aj teba páli,“ zdôrazňovali celé roky počas telefonických rozhovorov. Ján sa stal hasičom päť rokov predtým ako sa stal príslušníkom armády. Franc je požiarnikom od roku 1989. Najprv bol predsedom spolku v neďalekom Smolniku a od roku 2003 celé desaťročie v Ruše.

Hostia z Kovačice konštatovali, že ich profesionálne zbory nemajú taký hasičský výstroj ako daktoré trojtisícové dedinky v okolí Maribora

Silné emočné putá medzi rodinami a spoločný hasičský koníček spôsobili nové stretnutie. Po dvadsiatich dvoch rokoch si Franc a Ján znovu podali ruky – teraz už ako penzisti, podebatovali, poklebetili. V Kovačici oslavovali vlani počas druhého septembrového víkendu 80. výročie Dobrovoľného hasičského spolku. Na oslavy do osady insity prišiel celý autobus požiarnikov z Ruše. Odchádzali plní dojmov z galérií, ateliérov, Relaxu a prechádzkami rovnou nížinou.

Odvetné stretnutie bolo prednedávnom v Ruše. V meste na rieke Dráva oslavovali 18. mája tridsať rokov ich hasičskej práce a 110 rokov DHS v sídelnom mestečku susednej obce Selnica ob Dravi. Kovačická päťčlenná výprava (predseda Ján Pavlík, predseda Obedného hasičského zväzu Vlado Mađarev, veliteľ Martin Toman, organizátor zájazdu Ján Mlynárček a šofér Milan Luketa) ponavštevovala okrem spomínaných aj hasičské zbory v Selnici, Smolniku a dedine Bistrica ob Dravi. V Ruše ich už vítala nová predsedníčka DHS Anita Mallyová, takže Franc mal tak viac času pre Jána a jeho kolegov.

V súčasnom svete konzumnej spoločnosti je čoraz menej kamarátov, ktorí by neváhali skočiť jeden za druhého do ohňa. No našťastie – jesto ich, čo badať aj z príkladu slovinskej a slovenskej rodiny bývalých vojakov spojárov. Takmer polstoročné priateľstvo hasičov Franca a Jána prešlo skúšky ohňom, zvíťazilo nad všetkými prekážkami. A potrvá, sľubujú obaja, aj medzi ich ratolesťami.