Popínavé dreviny do každej záhrady

OKRASNÁ ZÁHRADA

Popínavé dreviny ponúkajú širokú škálu farieb a štruktúr. Sú zaujímavé svojím kvitnutím, zmenou farby listov v jesennom období, niektoré druhy majú vždyzelený list. Majú veľa možností využitia – zatienenie posedenia, lemovanie chodníčkov, náhrada živého plota.

Sú neodmysliteľnou súčasťou záhrad, osviežia každý kút, maskujú oplotenia. Sú dlhoveké, väčšinou vyžadujú minimálnu starostlivosť. Zo širokej škály sa dá vždy vybrať vhodný druh pre konkrétne miesto, záhradu, orientáciu.

Popínavé dreviny – liany tvoria pomerne malú skupinu drevín, ktoré nevytvárajú vlastnú korunu, ale len pružné stonky, ktoré na svoj rast potrebujú oporu. Medzi najobľúbenejších zástupcov patria najpočetnejšie rody Clemantis (plamienky), Rosa (ruže) a Lonicera (zemolezy).

Podľa spôsobu zachytávania stoniek o oporu sa popínavé dreviny delia na ovíjavé a popínavé dreviny. Stonky ovíjavých drevín sa skrutkovite otáčajú okolo opory až do niekoľkometrovej výšky. Ak sa stonka otáča v smere hodinových ručičiek, hovoríme o vpravo sa ovíjavých drevinách napr. plamienky. Medzi vľavo sa ovíjavé dreviny zase patrí aktinídia, vlkovec (Aristolochia) či bršlenec (Celastrus).

Medzi najčastejšie pestované ovíjavé dreviny patrí: aktinídia, akébia, vlkovec, bršlenec, zemolez, stavikrv (Polygonum) či vistéria (Wisteria).

Početnú skupinu lián tvoria popínavé dreviny. Vyznačujú sa tým, že ich stonky sa o podložku prichytávajú rôznym spôsobom. Podľa toho ich delíme na priliepavé, opieravé a šplhavé dreviny.

PRILIEPAVÉ KORENIACE POPÍNAVÉ DREVINY

Na stonkách priliepavých drevín vyrastajú krátke nerozkonárené adventívne vzdušné korene, ktorými sa prichytávajú o podložku. Z pestovaných lián do tejto skupiny patrí napr.: trúbkovec (Campis), bršlen (Euonymus), brečtan (Hedera).

Treba pripomenúť, že trúbkovec nie je typickým zástupcom tejto skupiny drevín. Priliepavé korene na hrubých stonkách obyčajne nedokážu lianu upevniť a pri raste listov a kvetov sa stonky postupne od podložky uvoľňujú. Preto ich treba vyväzovať alebo im poskytnúť opornú konštrukciu. Druh Campsis grandiflora vytvára adventívne korienky len výnimočne. Trúbkovec je obľúbený najmä pre výrazné súkvetia oranžových rúrkovitých kvetov. Dobre sa mu darí na teplých, slnečných a chránených stanovištiach s výživnou a priepustnou pôdou. Najbujnejšie stonky má Campsis radicans. Dosahujú dĺžku 8 až 10 metrov. Ostatné druhy obyčajne dosahujú dĺžku stoniek 3 až 5 metrov. Trúbkovec sa najčastejšie vysádza pri múroch, pevných pergolách a stenách, ktoré chceme zakryť. Rozmnožuje sa odrezkami a semenami.

Vždyzelený zástupca bršlenov Euonymus fortune je poliehavá až lianovitá drevina, ktorá vytvára husté porasty na slnečných stenách alebo riedke liany v korunách zatienených stromov. Stonky dosahujú dĺžku 3 až 5 metrov. V súčasnosti poznáme veľký počet drobnolistých, pestrolistých či veľkolistých odrôd. Bršlen je taktiež výborná pôdokryvná drevina. Najčastejšie sa rozmnožuje letnými odrezkami.

Brečtan je vždyzelená, výborná pôdokryvná liana, ktorá sa používa na pokrytie kolmých stien, múrov, plotov. Na hrubšom podklade stien, múrov, kmeňov stromov sa prichytáva adventívnymi korienkami a vytvára husté a kompaktne obrastené plochy. Rastie pomaly, ale dosahuje 20 a viac metrov. Dobre sa mu darí v polotieni až tieni, ale pri dostatku vlahy dobre rastie aj na slnku. Veľkolisté a žlto zafarbené odrody často namŕzajú. Brečtan sa rozmnožuje odrezkami.

POPÍNAVÉ OPIERAVÉ DREVINY

Opieravé liany sa opierajú stonkami o konštrukciu a zachytávajú sa pomocou konárikov, listových stopiek alebo tŕňov. Vyhovujú im šikmé alebo priestorové konštrukcie. Do tejto skupiny patrí len málo druhov drevín napr.: jasmín (Jasminum), ruža (Rosa), ostružiny (Rubus), budleja (Buddleia altemifolia), Pyracantha coccinea a ďalšie.

POPÍNAVÉ ŠPLHAVÉ ÚPONKOVITÉ DREVINY

Na zachytávanie tohto druhu lián slúžia úponky. Sú to väčšinou dreviny s tenšími stonkami, ktoré pomalšie rastú. Vhodné sú na tenšie a hustejšie konštrukcie. Medzi významné druhy patrí: viničovec (Ampelopsis), plamienky (Clemantis), pavinič (Parthenocissus) a vinič (Vitis).

Plamienky patria medzi najkrajšie liany. Farebnosťou a veľkosťou kvetov vynikajú hybridy, ale v období kvitnutia sú zaujímavé aj niektoré botanické druhy, ktoré majú chlpaté striebristé plody. Plamienku vyhovuje slnko aj polotieň. Veľkokveté a nižšie druhy a odrody sú vhodné na zakrytie zábradlí, plotov, stĺpov a stien. Bujne rastúce druhy sa používajú na popínanie pergol, vytvorenie stenových previsov, zakrytie vysokých múrov a stromov.

Pavinič je najbujnejšie rastúci rod spomedzi lián, ktorý sa vyznačuje krásnym hustým olistením. Na jeseň sa listy zafarbujú do červena. Je to nenáročná drevina, ktorá rastie na slnku aj v polotieni. Husto obrastá fasády, steny, múry do výšky až 10 metrov.

V rodinných záhradách najpoužívanejšou lianou je vinič. Uplatňuje sa na pergolách, mrežiach, oblúkoch a na iných mohutnejších konštrukciách. Rozmnožuje sa odrezkami a štepením.

Väčšina lián po vysadení v prvých rokoch rastie veľmi pomaly. Príčinou môže byť ich pomalé zakoreňovanie a nízka schopnosť rásť bez opory. Mladé stonky všetkých druhov lián treba spočiatku priväzovať o oporu. Mladé rastliny, ale aj chúlostivejšie druhy treba na zimu chrániť pred namŕzaním.

Ľ. S.