Pôvaby a nástrahy Vysokých Tatier

Vynovené stredisko: Nové sedačky prilákali lyžiarov do Tatranskej Lomnice (Foto: internet)

„SLOVENSKÉ ALPY“ SA POSTUPNE PREBÚDZAJÚ K ŽIVOTU A ROZŠIRUJÚ ZIMNÚ TURISTICKÚ PONUKU

Na parkovisku pod svahom v Tatranskej Lomnici sa mokrý sneh mieša s blatom. Vlekári pre nepríjemný marcový vietor odstavili novú osemsedačku, neťahá tiež kabínka na Skalnaté pleso, nelyžuje sa ani nad jazerom v Lomnickom sedle – na jednej z najnáročnejších slovenských tratí. Napriek tomu na dolnej šesťsedačke je lyžiarov dosť.

„Nekúpite skipas?“ osloví nás Češka v strednom veku hneď ako vyjdeme z auta. Ponuka nás okamžite zaujme, takéto kšefty nie sú na tunajších kopcoch ničím výnimočným. Lyžovanie je náročný šport a každé ušetrené euro sa ráta. Viacerí ľudia si ráno privstanú a kúpia celodenný lístok, aby ho potom na obed za polovičnú cenu predali oneskorencom. Napriek cenám vo Vysokých Tatrách v posledných zimných sezónach návštevníkov postupne pribúda. Vrátane tých zahraničných. Okrem Čechov sú to najmä Poliaci, počas takzvaného Zlatého týždňa medzi Vianocami a Novým rokom ste zasa vraj na každom kroku zakopli o Rusa.

Za pomerne slušnou návštevou v prvý marcový týždeň sú však skôr domáci turisti, najmä Bratislavčania. Na Slovensku nemajú všetky školy jarné prázdniny naraz – počas februára a začiatku marca sa po týždni striedajú východ, stred a západ krajiny. Vyťaženosť tatranských hotelov a svahov je tak vo veľkej miere priamo úmerná so zemepisným rozdelením bohatstva na Slovensku. Zatiaľ čo stredoslovenský prázdninový týždeň miestnym turistickým pracovníkom dramaticky obraty nezvýši, ten západoslovenský je spravidla druhý najlepší v sezóne – po spomínanom zlatom. Ozývajú sa dokonca hlasy, aby Bratislava mala prázdniny v inom termíne, než ostatné západoslovenské kraje, aby sa tak predĺžilo výnosné obdobie. Aj keď tento rok to celkom neplatilo. „Najsilnejší bol týždeň, keď mali prázdniny východniari, na druhej priečke sa umiestnili západniari a na tretej Stredoslováci,“ povedala Hospodárskym novinám výkonná riaditeľka regiónu Vysoké Tatry Lenka Maťašovská. Podľa všetkého však za touto štatistikou nie je žiadny výrazný vzrast životnej úrovne na východe, ale skôr skutočnosť, že čoraz viac Bratislavčanov pred domácou dovolenkou uprednostňuje neďaleké Rakúsko.

Belianska jaskyňa: Objavili ju už v roku 1881 a elektrické osvetlenie zaviedli v roku 1896 – dvanásť rokov po objavení žiarovky. Ide o najväčšiu kvapľovú jaskyňu v Tatranskom národnom parku. (Foto: internet)

V našom prípade za kšeftom so skipasmi predsa len nie je snaha ušetriť. „Strašne tam hore fúka, malú dcéru musíme ťahať, aby sa vôbec pohla z miesta,“ prizná sa nám česká turistka. Na obed si kúpili štvorhodinové lístky a po hodine na svahu zjazdovke už celá rodina mali toho plné zuby. „Mohli by ponúknuť nejakú zľavu, je to hrozné počasie,“ neodpustí si poznámku. S takouto úprimnosťou by sa ako obchodníčka asi neuživila, ale my sme zákazníci na pohľadanie. Na cene sa dohodneme rýchlo. Dva dospelé skipasy ju vyšli na necelých päťdesiat eur, detský ďalších dvadsať. Dáme jej 35, teda polovicu a spokojne sa presúvame k sedačke.

Ešte pred niekoľkými rokmi by sme na tomto mieste lanovku márne hľadali. Tatranská Lomnica, Starý Smokovec a bližšie okolie v prvých rokoch tisícročia v zime takmer zívali prázdnotou, Vysoké Tatry sa akoby stali najmä letnou destináciou. Podpísalo sa pod to viacero faktorov. Ničivá víchrica položila väčšinu stromov v oblasti, čo destinácii ubralo na kráse. Zmeny vo vízovom režime a cieľavedomá kampaň najmä rakúskych stredísk odlákali tradičných ruských a ukrajinských turistov. Ale najväčším problémom bol zrejme nedostatok zodpovedajúcich svahov. V Lomnici vás zastaralá kabínka pomaly vytiahla k Skalnatému Plesu, a tam ste mali dve možnosti – buď sa vybrať dole úzkou traťou, alebo lyžovať na náročnej zjazdovke v Lomnickom sedle. Pravda, pokiaľ to počasie dovolilo. V sedle sa totiž dá lyžovať len keď nefúka a napadá najmenej meter snehu.

V posledných rokoch sa veci predsa len pohli dopredu. Investor napriek protestom ochranárov prírody upravil časť lesa pod Skalnatým plesom na zjazdovky, vyrástli tiež tri nové, moderné sedačky. Ponuka sa obohacuje aj mimo svahov. Lákajú akvaparky, wellness, jaskyne. Priamo v Smokovci bola tento rok možnosť previesť sa na psích záprahoch, prvý raz sa cez zimu zmobilizovali aj horskí vodcovia. Turistom začali ponúkať skialpinistické túry v horskom teréne a pochody na snežniciach. „To, čo zaujalo troch náročnejších a zdatnejších turistov, bolo zase lezenie na ľadopádoch,“ povedal Hospodárskym novinám predseda Spolku horských vodcov Michal Gerčák.

„Podarilo sa nám spoločnými silami prelomiť negatívny trend poklesu návštevnosti Tatier. Investície posledných rokov do infraštruktúry, atraktívne pobytové balíky so zľavami, zaujímavé podujatia sú zdá sa receptom, ako zvyšovať atraktívnosť,“ uviedla pre slovenské médiá Lenka Maťašovská. Vlani vo Vysokých Tatrách zaznamenali 1,1 milióna nocovaní, čo je medziročne nárast o osem percent. Podľa prvých odhadov by rast mohol pokračovať aj tomto roku. Aj by sa patrilo, táto zimná sezóna je tak trochu jubilejná – v poradí presne 130. Okrem toho pred sedemdesiatimi rokmi spustili na Štrbskom Plese prvý motorom poháňaný lyžiarsky vlek.

Samozrejme, nie všetko je ideálne. „S Rakúskom sa to nedá porovnať, či už ide o lyžovanie alebo o služby,“ počujete často od ľudí, čo vyskúšali zjazdovky a penzióny v oboch krajinách. „Práve sú ceny čoraz podobnejšie,“ hromžia ďalší.

V skutočnosti by sa občasné pomalšie tempo čašníkov či podobné drobné mrzutosti dali brať s nadhľadom, ako súčasť miestneho folklóru. Nepríjemnejšia je tá horlivosť za každú cenu zarobiť. Napríklad pred Belianskou jaskyňou za deň parkovania zaplatíte tri a pol eura. Slušná cena, poviete si. Pokiaľ naozaj plánujete parkovať celý deň, máte pravdu. Ale ak si chcete iba pozrieť jaskyňu na dve-tri hodinky a odísť preč, už také lacné to nebude. Aj v takomto prípade zaplatíte tri a pol eura – iné než dňové parkovné lístky tam nepredávajú.

Koniec koncov práve najlacnejšie nie sú ani spomínané zjazdovky v Tatranskej Lomnici. Ani po úpravách a modernizácii to stále nie je úplne špičkové stredisko a priemernú štvorčlennú rodinu vyjde deň lyžovania so skromným občerstvením na okolo sto eur. Nie je to málo, najmä keď v dvadsať kilometrov vzdialenej Bachledovej doline vás minimálne rovnako kvalitné lyžovanie vyjde o tretinu lacnejšie. Na druhej strane pokiaľ sú ľudia ochotní toľko platiť, prečo znižovať ceny?

Nákup lacnejšieho skipasu nedopadol veľmi slávne. Ako nás Češka upozornila, strašne to hore fúkalo, navyše lyžovanie dodatočne komplikoval ťažký sneh. Po troch jazdách sme to celé zabalili. Nemali sme pocit, že sme niečo ušetrili, skôr naopak.

Rastislav Boldocký