Príbytky naše pestré

14.júl 2015

Príbytky naše pestré

Veža ani v nebi, ani na zemi

Veža ani v nebi, ani na zemi

V PAŠIĆOVEJ ULICI V NOVOM SADE

V akejsi pomyselnej rovine ide o celkom vydarenú rovnováhu fotografie a maľby v tej istej, Pašićovej ulici v Novom Sade. Kým domovom snímok logicky boli a sú priestory Foto, kino a videozväzu Vojvodiny, maľbám takmer spravidla patrí galéria oddelenia Srbskej akadémie vied a umení (SANU) v Novom Sade.

V druhej polovici júna a prvej časti júla bola dočasným obydlím malieb Dragana Bartulu (Sokolac 1959), prinášajúcich mimoriadne expresívny, pôsobivý a mnohoznačný pohľad na príbytky naše. Pre tých, ktorým jeho meno nie je doposiaľ veľmi známe, treba povedať, že študoval sociológiu v Sarajeve a Pedagogickú akadémiu v Šabci, že založil Galériu Miny Karadžićovej v Loznici, že pracoval ako scénograf viacerých divadelných predstavení, že samostatne vystavoval vyše štyridsaťkrát doma a v zahraničí (Taliansko, Rusko, Švajčiarsko…), že účinkoval na približne päťdesiat výtvarných táborov tak u nás, ako aj v cudzine.

Súhra plochy, línie a slova

Súhra plochy, línie a slova

Domy alebo obydlia, ktoré nám ako maľby v podobe poslednej samostatnej výstavy ponúkol, sa vyznačujú precíznou kresbou, širokým rozpätím a plným využívaním koloritu a odtieňov rovnakej alebo príbuzných farieb, oknami a strechami úmyselne čiernymi alebo nápadne tmavými, múrmi bielymi alebo jasnými. Veď každý sme iný a inakší a každému z nás aj domov čosi iné znamená. Niekomu možno pripomína krásu návratov, ďalšiemu uzavretosť, inému väzenie, štvrtému prianie byť vyššie a ešte vyššie. Umelec to dosahuje náznakmi, ako je napríklad strecha podobajúca sa štvormotorovému lietadlu rútiacemu sa  vertikálne, do výšky, alebo lúčom svetla pripomínajúcim to, ktoré dostávame, keď diaprojektor premieta zábery na stenu. Sú na tých maľbách domov aj kríže, aj pušky, aj tváre, aj tajomstvá chodieb, aj kruhy… Lebo naše príbytky sú naším svetom a súkromím. Z nich dennodenne odchádzame, no zase sa im aj vraciame, bohatší o nové životné zážitky a skúsenosti.

                                                    Oto Filip

O. FILIP
O. FILIP

OTO FILIP (1954) Ako novinár začal pôsobiť v týždenníku Glas Podrinja v Šabci, po štúdiách kratší čas pobudol v Dnevniku – Nový Sad, skadiaľ onedlho prestúpil do Hlasu ľudu. V októbri 1979 začínal ako praktikant, aby sa o pár rokov stal redaktorom zahraničnej rubriky, potom zástupcom šéfredaktora, a v poslednom desaťročí 20. storočia i šéfredaktorom Hlasu ľudu. V rokoch 1992 – 1993 bol aj úradujúcim riaditeľom NVU Hlas ľudu. V súčasnosti pôsobí ako redaktor, venujúci sa vojvodinským a celoštátnym spoločenským, politickým, hospodárskym, ekologickým, poľnohospodárskym a iným témam. Zároveň je redaktorom magazínovej prílohy Mozaika pri zrode ktorej v roku 1999 i stál. Kontakt:filip@hl.rs