Prvé kolo je za nami, prehra proti Brazílii prišla v správnom čase

Ak sa objektívne pozeráme na zápas, tento výsledok je celkom reálny a veru sme sa vyhli aj ťažšej prehre s ohľadom na to, že Brazílčania nevyužili niekoľko skvelých príležitostí, keď ich zastavili brvno, žrď či náš brankár Vanja Milinković-Savić.

Prvé kolo je za nami a tabuľka nás nemôže potešiť, sme na poslednom mieste skupiny G, pred nami sú Brazília a Švajčiarsko s troma bodmi, ale aj Kamerun, lebo má -1 a Srbsko -2 gólové skóre.

Od samého začiatku bolo evidentné, že naši nestoja dobre. Podľa všetkého sa zdá, že to bolo úmyselne a že sa tréner Piksi rozhodol pre defenzívnu taktiku. Neustále naši boli v podradenej úlohe, Brazília počas prvého polčasu vytvárala príležitosti, ale nemožno povedať, že nás serióznejšie ohrozili. Obrana stála na mieste, stredopoliari solídne pomáhali. Nepríjemné bolo to, že sa našim futbalistom vôbec nedarilo udržať si loptu, lebo sme mali tri či štyri prihrávky, lopta neustále išla nazad a zdá sa, že viac kontaktov s ňou mal brankár Vanja ako útočník Mitrović. Brazílčania vychádzali vysoko a tlačili na 40 metrov od našej brány. V takej situácii ťažko bolo rozvíjať hru a naši sa ani nesnažili pokúsiť sa z protiútokov.

Piksi a jeho zverenci si uvedomovali kvality súpera, ich technické zručnosti a rýchlosť. Preto na brazílske krídla útočili dvaja naši futbalisti, čím sa snažili zastaviť ich boky.

V rovnakom rytme sa začal aj druhý polčas, Brazília bola trpezlivá, zdá sa, že ani v jednom momente nepodozrievali, že úspech vystane a ďalej vysoko tlačili, rozohrávali boky. Práve z jednej takej príležitosti sa aj ujali vedenia. Po peknej prihrávke Brazília strieľala z ľavej strany a odbitú loptu do našej siete upratal Richarlison. Po prijatom góle naši akoby sa zmenili a začali hrať tak, ako vedia a ako ich poznačila kvalifikácia a Liga národov. Krátko po prijatom góle sme mali dve polovičné príležitosti a pribudla aj energia. V tých momentoch sme si mnohí pomysleli, že tak malo byť od začiatku stretnutia.

Po druhom góle Richarlisona, ktorý je zatiaľ asi najkrajším gólom majstrovstiev sveta, bolo jasné, že je šanca premrhaná a že z prvého súboja nezískame body.

Nasleduje Kamerun, potom Švajčiarsko

Duel sa skončil spomenutým výsledkom a pred naším tímom je teraz revitalizovať sa a pripraviť sa na duely s Kamerunom a Švajčiarskom.

To, čo je po zápase s Brazíliou viditeľné, je fakt, že na sociálnych sieťach a vo verejnosti vôbec nekoluje toľko veľa negatívnych komentárov, ktoré by odsudzovali Stojkovića a jeho tím. Možno je aj to akýmsi signálom, že sa čosi zmenilo a že reprezentácia má zmysel. Jasná vec, rozčarovaní sme z bledého vydania a nejakého nedostatku energie, ale z druhej strany, po takýchto prehrách sme vedeli byť omnoho nekorektnejší a bezočivejší.

Nakoniec možno lepšie prehrať razom na začiatku a tak sebe dokázať, že predsa sú lepší od nás, takí, ktorí nás prekonajú, ale aj takí, od ktorých sa niečo naučíme a získané vedomosti potom hádam neskoršie uplatníme.

A že mohlo byť lepšie – definitívne áno, že jednotlivci museli zohrať lepšie – tiež kladne. Ale aj pred MS 2006 v Nemecku a 2010 v Južnej Afrike sme si namýšľali, že budeme majstrami sveta a nepochodili sme vôbec dobre. Preto je cnosť, keď si uvedomíš vlastné plusy, ale ešte väčšia, keď poznáš vlastné nedostatky. Tak v časoch, ale aj v nečasoch.

Mundial je turnaj a v skupine od jedného zápasu nezávisí výkon. Jedine, ak ten naruší koncentráciu a atmosféru. Tento s Brazíliou by nemal a nesmel mať taký význam. Mal by byť využitý na predchádzajúcu konštatáciu – hádam nás niečomu naučil.