Rekonštrukcia kostola v Hložanoch roku 1924

Evanjelický kostol v Hložanoch patrí k významným objektom dolnozemských Slovákov. Svojou štíhlou a súladnou vizúrou panónskeho typu táto významná kultúrno-historická pamiatka už svojím tvarom prezrádza miesto, na ktorom vznikla. Kostol bol stavaný v období rokov 1792 až 1796 a na priebeh a trvanie prác vplývali početné prekážky. Tento kostol neskôr vydržal prudké víchrice, tuhé mrazy, ťažké ľadovce a zemetrasenia. Možno je to tým, že si hložianski evanjelici výstavbu tohto chrámu len horko-ťažko vypýtali od cisára Jozefa II., lebo žíznili po náboženskej slobode a samostatnosti, no kostol dodnes stojí v parku obklopený stromami ako dobre chránená skromná krásavica.

O výstavbe kostola by sa iste mohli vypísať hárky papiera – zvlášť ak je niekde zachovaná kronika dynamiky stavania. Zaujímavou sa však zdá aj rekonštrukcia tohto hložianskeho chrámu, ktorá bola realizovaná roku 1924.

Samuel Širka, evanjelický farár, v článku Hložany v monografii Slovenská evanjelická a. v. kresťanská cirkev v slove a obrazoch Adama Vereša zapísal: „Roku 1897 cirkev zasvätila 100-ročnú pamiatku posvätenia chrámu. Pri tej príležitosti politická obec dala ohradiť priestor vôkol chrámu. Počas svetovej valky cirkev na návrh služobníka Božieho kazateľa k obrane vlasti darovala malý a stredný zvon. Na miesto týchto zvonov roku 1923 cirkev si zadovážila 2 nové zvony a bývalý veľký zvon stal sa stredným. Nasledujúceho roku chrám Boží bol základne opravený, načo vynaložila cirkev vyše 250 000 dinárov…“

O túto veľkú rekonštrukciu hložianskeho kostola sa postaral farár Ján Dedinský (pôsobil tuná do svojej smrti roku 1928) spolu s cirkevnou správou a presbytermi. Uvádzajú sa mená: Michal Huďan (dozorca), Štefan Stupavský, Pavel Šeprák, Pavel Stupavský, Jano Lovás, Jano Dudok a Jozef Marčok. Projekt rekonštrukcie kostola vypracovalo byro Ing. Aleksandar Šumacher & Mihajlo Plavec z Nového Sadu. Podľa slov Dipl. arch. Dragana Plavca z VKP Urbanizam Stará Pazova ide o vynikajúcich architektov z medzivojnového obdobia, ktorí v Novom Sade pracovali na celom rade objektov.

V zachovanej zmluve (podpísanej 17. apríla 1924) stavebná firma z Nového Sadu sa zaviazala, že obsažné práce „solídne a znalecky prevedie za obnos označený v 1 bode, prácu hneď po Veľkej Noci započne  a túto behom dvoch mesiacov dohotoví, vyjmúc tých prác, ktoré sa pozdejšie naručia“. Cirkevný zbor sa z druhej strany zaviazal, že staviteľom bude platiť v štyroch rovnakých splátkach a že poslednú splátku vyplatí hneď po prevzatí hotovej práce: „Okrem toho cirkev sa zaväzuje, že zabezpečí koče a záprahy ku dovezeniu potrebného materiálu a inštrumentov zo železničnej stanice Petrovec – Hložany, prípadne z Nového Sadu, ako aj k prípadnej preprave robotníkov…“ V tom roku sa robili murárske práce (oprava štítnych múrov a výklenkov na hlavnom priečelí, plechové krytie strechy nad hlavným a kordonským výklenkom, zámena okien), „oprava vakovania pri chórových schodoch a osadzovanie dvojkrídlových dverí, eternitové pokrytie strechy s ukladaním črepu…“ uvádza sa v rozpočte firmy (Biro za arhitekturu, industrijsku gradnju i merenje zemlje Novi Sad) v súvislosti s opravou chrámu Slovenskej evanjelickej cirkvi v Hložanoch z 3. marca 1924. Tesári mali veľa roboty, lebo okrem zámeny latiek na streche stesávali vrchné časti zhranených rohov a pribíjali nové na základnú konštrukciu. Na vrchnej vežovej sústave jednotlivé poškodené čiastky menili novými. Pokrývali aj strechu veľkými eternitovými platňami. Klampiari mali na starosti nové pokrytie vežovej strechy pozinkovaným a galvanizovaným plechom číslo 18 na spôsob starého krytia, vyhotovenie vežových váz podľa kresby, plameň pozlátený, pokrývanie výklenkov a obloženie štítov a vežových múrov, vyhotovenie oknových žľabov. Stolári v tom roku vyhotovili dvojkrídlové hlavné dvere, „vonkajšia strana s dubovým obložením a olejom natopená, s mocným mosadzným okovaním, vnútorná strana trojnásobne olejovou farbou natieraná“. Podobne vyhotovili dvojkrídlové bočné dvere. Zámočníci mali urobiť chrámové okná zo železa. Zaujímavosť predstavuje spôsob maľovania: „Vnútorné maľovanie chrámu v plastickom vývode s dobrou maliarskou farbou, podľa kresby… vyhotovením vzoriek a slobodoručnej plastiky…“

V ÚA SEAVC je zachovaný aj účet za vykonané práce, z ktorého vidno, koľko čo stálo.

V zápisnici dozornej komisie z 11. septembra 1924 sa uvádza: „Komisia prezrela stolársku prácu Ďura Rojku, Gustáva Rúčku, Pavla Straku a Pavla Škriniara, hložianskych stolárov a poneváč ich práca zodpovedá požiadavkám, v celosti sa prijíma, ale sa od nich požaduje, aby na chóre pokládli vešiaky pre klobúky a upevnili lavice tak, aby sa nekývali.“ Hlavný dozor pravdepodobne na tomto objekte robil staviteľ Gustáv Gabríni z Petrovca, ktorý uviedol, že práca  bola „solídne prevedená až na spodnú čiastku múrov zvonku, kde by sa mala odutá vakovka obiť, a znovu ovakovať a zakaliť“. Z tých dôvodov  sa z plánovanej sumy zadržalo vyše 4 000 dinárov. To znamená, že rekonštrukcia (bez oltára a rúcha) stála 224 000 dinárov, čo znamená, že suma uvedená v spomenutej monografii bola verne zaznamenaná.

Katarína Verešová