Samuel Dubovský 85-ročný

Jubilant Samuel Dubovský

K jubileu našinca

Samuel Dubovský sa narodil 28. januára 1928 v Petrovci. Základnú školu a gymnázium ukončil v rodisku. Najprv študoval ruský a srbochorvátsky jazyk na Vyššej pedagogickej škole v Novom Sade (1947 – 1949) a neskoršie pokračoval v študovaní slovenčiny a češtiny v Belehrade, kde štúdium aj ukončil. Pôsobil ako profesor na Gymnáziu a Učiteľskej škole v Petrovci. Zároveň v rokoch 1949 – 1951 bol hlavným a zodpovedným redaktorom Našich pionierov. V období Informbyra ho spolu so skupinou slovenských študentov odsúdili, a potom vo viacročnom väzení pobudol v pracovnom tábore v Bileći. Po návrate z tejto špecifickej „výchovno-vzdelávacej ustanovizne“ v rokoch 1956 – 1965 bol profesorom na Petrovskom gymnáziu. V roku 1965 prešiel do Nového Sadu do novozaloženého Ústavu pre vydávanie učebníc, kde bol zodpovedným redaktorom slovenských učebníc. V roku 1989 odišiel do dôchodku. Dôchodcovské dni trávil najprv v Petrovci, a potom s podlomeným zdravím aj v Novom Sade.

Už na Gymnáziu bol aktívnym členom literárneho krúžku Sládkovič. Neskoršie sa zaoberal literárnokritickou a prekladateľskou činnosťou, ako i tvorbou učebníc. Je autorom slovenských čítaniek pre 5. ročník základnej školy a 3. ročník stredných škôl, mnohých zväzkov školského čítania, ktoré zostavil, vybral a opatril sprievodným literárnokritickým aparátom. Vypracoval aj koncepciu učebníc a príručiek slovenského jazyka a kultúry vyjadrovania pre základnú výchovu a vzdelávanie, ktorá potom zažila a dodnes sa uplatňuje.

V spoločenskom živote sa Samuel Dubovský osvedčil aj ako divadelný pracovník (režisér, vedúci výboru ochotníckeho divadla), dokonca aj ako knihovník profesorskej knižnice na Gymnáziu. Roku 2005 mu vo vydavateľstve Kultúra v Báčskom Petrovci vyšla kniha Na Prokrustovom lôžku, kde si podobne ako aj jeho kamarát Paľo Sabo Bohuš s trpkosťou zaspomínal na otrasné obdobie vo svojom živote.

J. Čiep