OCHRANA RASTLÍN
VOŠKA ČEREŠŇOVÁ – MYZUS CERASI (Aphididae, Sternorrhyncha)

Bezkrídla samička vošky čerešňovej má telo dlhé 1,8 – 2 mm, oválne, veľmi vypuklé, lesklé – čiernej farby. Okrídlená samička sa podobá bezkrídlej. Nakladené vajíčka sú najprv žltozelené, no neskôr sú čierne a veľmi lesklé.
Prezimuje v štádiu vajíčka na konároch čerešní a višní. V marci a začiatkom apríla sa začínajú liahnuť larvy (nymfy). Na spodnej strane listov sa rýchlo tvoria kolónie vošiek. V júni sa začínajú v kolóniách zjavovať aj okrídlené formy tejto vošky, ktoré odlietajú na rôzne rastliny. Kolónie vošiek na čerešniach sú prítomné do júla prípadne do augusta, a potom odumierajú. V jeseň okrídlené samičky a samčeky priletujú späť na čerešne, kde po párení kladú vajíčka, ktoré prezimujú.
ŠKODLIVOSŤ
Voška čerešňová je najvýznamnejšia voška na čerešni a višni. Rozšírená je všade, kde sa tieto ovocné stromy pestujú. Vošky spôsobujú silné deformácie listov. Napadnuté listy sa stáčajú a vytvárajú hniezda, ktoré sa neskôr sušia. Často sú napadnuté aj vrchy letorastov, ktoré zaostávajú v raste a zasychajú v čase pred dozrievaním plodov, keď nie je možné zasiahnuť insekticídmi. Značné škody zapríčiňuje na mladých stromoch v škôlkach. Vošky vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá prekrýva listy aj plody.
OCHRANA

Voška čerešňová, ako aj iné vošky, má veľmi veľa prírodných nepriateľov. Okrem polyfágnych predátorov, ako sú larvy a imága lienok, dravých bzdôch, lariev pestríc a zlatoočiek, na prírodnej regulácii tejto vošky sa podieľalo aj niekoľko parazitoidov z radu blanokrídlovcov. Podpora týchto užitočných organizmov je dôležitou zložkou ochrany ovocných sadov nielen proti voškám.

Represívna ochrana sa robí v čase pučenia pukov prípravkami na báze olejov pri zistení 10 vajíčok na jednom metri trojročných vetvičiek. Na jar vo fáze „koniec kvitnutia” sa ochrana robí vtedy, keď sa zistí 5 kolónií vošiek na 100 letorastoch. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V organickej produkcii sa využíva insekticíd na báze azadirachtinu, čo je prírodný výťažok zo semien rastliny Azadirachta indica, prípravok Neem Azal T/S.
PILIARKA ČEREŠŇOVÁ – CALIROA CERASI (Tenthredinidae, Hymenoptera)

Dĺžka tela dospelého jedinca je asi 5 mm, je čiernej, lesklej farby. Krídla má priezračné, len slabo zadymené. Larvy sú pahúsenice, majú tri páry hrudných nôh a 7 párov panôžok na brušku. Dospelá larva meria 8 – 10 mm, je žltkasto zelenej farby. Sú charakteristické tým, že až do posledného instaru sú larvy prekryté čiernym slizom, takže sa podobajú na malých slimákov. Páchnu po atramente.

Piliarka čerešňová prezimuje v štádiu dospelej larvy v pôde. Už v apríli sa zakuklí a dospelé jedince sa objavujú koncom apríla, začiatkom mája. Samičky kladú vajíčka do pokožky listov. Vyliahnuté larvy skeletujú listy – vyžierajú vrchnú a spodnú stranu, žilky nepoškodzujú. Ich vývoj trvá 25 – 50 dní, v druhej polovici júla dospelé larvy padajú na zem a tu sa kuklia. V auguste sa objavuje druhá generácia. Larvy tejto generácie škodia rovnakým spôsobom ako larvy prvej generácie, ale škody spôsobené druhou generáciou sú významnejšie.
ŠKODLIVOSŤ
Piliarka čerešňová sa vyskytuje vo všetkých oblastiach pestovania čerešní a višní. Je to veľmi významný škodca najmä mladých sadeníc – v škôlkach a mladých ovocných sadoch. Okrem na čerešniach a višniach škodí aj na hruškách, jabloniach a dulách. Larvy vyžierajú vrchnú pokožku a parenchým, čím spôsobujú hnednutie listov a ich opadávanie, niekedy aj predčasné opadávanie plodov. Druhá generácia je početnejšia, a preto aj škodlivejšia.
OCHRANA
Z preventívnych opatrení významné sú agrotechnické opatrenia, ako obrábanie pôdy pod stromami: kultivácia, orba a správne hnojenie. Tieto opatrenia redukujú počet lariev a kukiel v pôde. Priama ochrana obvykle nie je potrebná. V prípade premnoženia ochranu treba vykonať proti mladým larvám, najlepšie prvého instaru. V systéme integrovanej produkcii treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov. V organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtínu a pomarančového oleja.
Ing. Ján Tancik, PhD.
Katedra ochrany rastlín, SPU Nitra
foto: J. T.