Skromná slávnosť pri pomníku

Selenčania si vo štvrtok 17. októbra pripomenuli Deň oslobodenia svojej dediny. Tohtoročná oslava bola naozaj skromná. Pri pomníku obetiam fašistického teroru v strede osady sa zhromaždila len malá hŕstka občanov, hlavne profesorov základnej školy, detí a vychovávateliek z Predškolskej ustanovizne Kolibrík, ako aj predstaviteľov Rady Miestneho spoločenstva. Deti s pestrými kytičkami kvetov značne prispeli k tejto skromnej pietnej slávnosti, na ktorej chýbali predstavitelia bojovníckych organizácií a predstavitelia obce.

Roky si občania Selenče veľkolepo spomínali na svojich spoluobčanov, ktorí padli za obeť odporu proti fašistickým okupantom a fašistickej ideológii. Na ich počesť a trvalú pamiatku v strede osady Selenčania v roku 1954 postavili pomník s pamätnými tabuľami s menami spoluobčanov, ktorí svoje životy položili na oltár slobody a krajšiu budúcnosť. Bol to jediný pomník v obci venovaný obetiam protifašistického boja symbolizujúci bojovníka, partizána, ktorí s puškou v ruke ako symbolom odporu ukazuje smer, z ktorého do Selenče vstúpilo oslobodzovacie vojsko. Roky potom to bol opravdivý sviatok, ulice boli plné ľudí a pri pomníku sa tisli početní občania, ktorí chceli vidieť a počuť účastníkov NOB. Tentoraz to bola iba bledá spomienka na niekdajšie zhromaždenia, ako aj na padlých bojovníkov a Deň oslobodenia Selenče. Čo je tomu na vine, že sa takto skromne pripomína tento deň, ťažko s istotou povedať. Možno by sme odpoveď dostali na poslednom zasadnutí Rady Miestneho spoločenstva, ktorá rozhodla iba takto skromne, dvomi básňami, primeraným vencom položeným k pomníku a minútkou ticha pripomenúť si tento pre selenčské dejiny významný deň.

Juraj Berédi