SNS im brnkajú na žilky

Za nami sú aj tohtoročné Slovenské národné slávnosti. Budú sa mať po čom spomínať. Od vynaloženého úsilia, po nedopatrenia a jedinečných chvíľ v rámci programov alebo v zákulisí. Na naše stránky sa zvyčajne dostávajú riporty z početných programov SNS, prípadne priami účastníci jednotlivých podujatí. Menej toho však mávame zo zákulisia.

Slovenské národné slávnosti v Petrovci sú najväčším sviatkom tunajších Slovákov. Samotné SNS nie sú tým, čím sú iba množstvom a pestrosťou programov, ale ich tvoria aj ľudia, ktorí žijú a hlboko preciťujú tento sviatok všetkých Slovákov v Srbsku. Taká je aj rodina Bartošová na Ulici jarmočnej, tesne vedľa javiska, na ktorom sa uskutočňujú galaprogramy SNS. V útulnom domci nás privítala gazdiná. Pani  Ružena Bartošová (1946), za dievoctva Labátová, nás už z príchodu ohromila svojou skromnosťou a národnou hrdosťou. Na rozdiel od výkladov mnohých obchodov a verejných ustanovizní, kde v posledných rokoch akosi abstinuje slávnosťová výzdoba, dom rodiny Bartošovej je ukážkovým príkladom, ako sa uctieva slovenská tradícia. U Bartošovcov sú v každej miestnosti navykladané pekne zoradené a zosúladené, k tomu perfektne vyžehlené ručné práce, kroje, ale i  tradičné veci tunajšej hmotnej kultúry, ktoré táto starostlivá žena, teraz už dôchodkyňa, roky zbiera, uschováva a v čase SNS aj prezentuje ako svojrázne ľudové múzeum. Zdôrazňujeme, že nejde tu iba o jednu-dve príležitostné miestnosti s naukladanými vecami, ale slovenská hrdosť u Bartošovcov doslova sála z každej miestnosti.

„Moji boli chudobní, ale predsa usilovní. Aj mňa učili statočnosti a pracovitosti. Vyšívať sa mi páčilo od malička. Neskôr som pracovala i v konfekčnom podniku Tatran,“ stručne charakterizuje svoju záľubu pani Bartošová. A ihneď skrátka aj vysvetľuje, čo všetko sa nachádza povykladané v dome: „Tuto je moja výbava, keď som sa vydávala, tamtie veci som zdedila po mojich rodičoch, ktorí sem prišli zo Slovenska, alebo po svojich starých rodičoch. Tamtie sú po manželovej Samkovej rodine, opletané veci vyhotovili majstri z ďalšej rodiny…“ dopodrobna vysvetľuje domáca a vidno, ako jej svietia oči pri našom údive. S citom a pozornosťou sa prinavraciame aj 70 a viac rokov do minulosti, keď nejedna z vecí aj vznikala. Na stole na tkanom obruse s tradičnou vzorkou ako na piedestáli u Bartošovcov stojí Biblia s rodinnými záznamami a vedľa modro-biely ručníček. Aj tú sme si pozornejšie preštudovali. K tomu pri odchode na dvore sme si nemohli nevšimnúť záhon starostlivo upravených kvetín, na čo je táto statočná žena, manželka a starostlivá matka tiež právom hrdá.

 Jaroslav Čiep