Definovali sa spoločné ciele slovenskej komunity?

12.dec 2014

Prednedávnom sme mali možnosť oboznámiť sa z početných správ s pozdravmi a vyhláseniami úradných činiteľov Slovenskej republiky a iných účastníkov stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014, ktorá prebiehala v Bratislave. Tí, ktorí to chceli dôkladnejšie spoznať, mohli sa s konferenciou oboznámiť aj zo správ na portály Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ktoré boli uverejnené 30. októbra a 3. novembra 2014.

V správach ÚSŽZ a ani na portáloch inštitúcií Slovákov zo Srbska niet náznaku, že sa predstavitelia Slovákov zo Srbska v domicilnom štáte niekde (a kedy) stretli, definovali spoločné a aj osobitné ciele slovenskej komunity v Srbsku, a potom tie záujmy a návrhy predniesli tak delegátom konferencie, ako aj činiteľom Slovenskej republiky. Žiaľ, niet ani verejného chýru o tom, že sa spomenutí činitelia dohodli o ocenení, o kladnom alebo inom hodnotení a o vplyve pomoci zo Slovenska pre trvalo udržateľný rozvoj, pokrok v zachovaní povedomia etnického občana v Srbsku, o ochrane hmotnej a nehmotnej kultúry a dedičstva etnika, o postavení a o spoločenskom živote etnika v domicilnom štáte a o (re)prezentovaní cieľov a výsledkoch svojich činností. Ešte menej sú slovenskej obci v Republike Srbsko verejne známe ocenenia kľúčových cieľov, významov a záujmov Slovákov domicilného štátu o pomoc prameniacu z daní občanov a z rozpočtu Slovenskej republiky. To treba posudzovať majúc na zreteli aj skutočnosť, že slovenským komunitám v zahraničí môže prekážať, a prekáža im, keď na súbehoch ÚSŽZ / Bratislava niekedy až 30 % Úradom odsúhlasených podaných žiadostí o finančnú dotáciu patrí Slovákom zo Srbska. A tá „zelená vetva slovenského národa“ ako menšina pretrvávajúca v Srbsku, roku 2011[1] s 52 750 príslušníkmi, aktívna, tvorivá, hrdá na seba a svoje výtvory, dedičstvo, vyše 280 rokov zachovávajúca si identitu, vlastnosti a hodnoty svojho národa – aj sebavedome sa o seba starajúca, meniaca sa, zdokonaľujúca sa a majúca nápomocnú ruku susediacich inorečových občanov a úradov Republiky Srbska, tvorí iba 2,3 % štatistického odhadu počtu Slovákov[2] (2 236 730) mimo Slovenskej republiky.

Verejnosti v Srbsku by malo byť známe, a nie je, či sú spomenuté záujmy predostreté počas konferencie, a ešte menej je známe, ako na ne reagovali účastníci snemovania v Bratislave. A bolo by potrebné nielen oboznámiť, ale skôr sa často konzultovať so slovenskou obcou v Srbsku, tiež viesť vecný, nepretržitý dialóg s tou obcou, sprostredkovanie tých poznaní, stanovísk tunajšej verejnosti, ako aj údajov o produkovaní skutkov. Skutkov, ktorým je v popredí starostlivosť o vlastnú integritu, sebapoznanie, sebanápravu a sebazáchovu, starostlivosť o dospievajúce generácie Slovákov v Srbsku, mládež, rodiny, zostarnuté, nemajetné a osoby na okraji etnika i spoločnosti, o školenie, kultúru, hmotné a nehmotné dedičstvo, ekonomický a duchovný rozvoj i pokrok, spolupatričnosť, tiež identitu človeka. To preto, že človek si má byť vedomí toho, že ak chce niečo zmeniť najprv a na prvom mieste musí pozmeniť seba samého, vlastné poznanie a chápanie seba, sveta vôkol seba i svoj život a k tomu aj spoločenské postavenie, život etnika v jeho mnohotvárnosti a nedokonalosti.

Aj keď znie osožne, medzi nami, povedať si, Slováci, kde sme, užitočnejšie by bolo v domovskom štáte a v Slovenskej republike ciele plniť v súlade s dejinným vývojom a pokrokom alebo zánikom asimilujúcej sa (radšej do spoločnosti integrujúcej sa) národnostnej menšiny. Patrí tam zaradiť poznanie tvorivosti a života Slovákov a iných etník tak v inštitučných, ako aj osobných postojoch a rámcoch, skutkoch a v učive pre väčšinové obyvateľstvo v domicilných štátoch etník a aj v povedomí a v školskom, študijnom učive a v pôsobení občanov, orgánov Slovenskej republiky a jej vládnych a mimovládnych organizácií.

Pochválil by som taký postoj na tej konferencii, ak počas nej fyzické osobnosti Slovákov zo Srbska hovorili iba vo svojom mene. Inak by sa im správať nepatrilo.

Spytujem sa: kde, kedy a prečo tie veľmi citlivé a významné fakty pre život a pôsobenie príslušníkov slovenskej komunity v Republike Srbsko tunajšia verejnosť nepozná, cestou svojich združení všetkých druhov nemala možnosť vplývať na to a na ich reprezentovanie? Či naozaj tu spomenutí predstavitelia menšiny tie stanoviská majú definovať (aj vtedy, keď je to správny záver, dobré riešenie potreby) iba v úzkom (záujmovom) kruhu ľudí? Načo vytvárať dojem, že oni nepovažujú svojich slovenských spoluobčanov ako základňu a prameň aj ich života, a tak aj ich pôsobenia? Je skutočne ťažko zabezpečiť (aj v kontrolovanej a sebacenzúrou novinárov v elektronickej mediálnej sfére a v tlačených periodikách) nepretržitú dvojstranne smerujúcu spoluprácu s tou občianskou obcou? Kto a akou mierou jeden druhému tu nedôveruje? A prečo je to tak, ak sú moje úsudky, poznanie, správne?

Je na čase dobré skutky a smernice pochváliť, verejne opodstatniť. Nenačim byť ľahostajný k nedopatreniam, nespolupráci inštitúcií a reprezentantov etnika. Považujem, že by mohlo byť užitočné opomenutie a aj odvolanie z postavení tých osôb, ktoré nerobia v prospech spolupráce, ale uprednostňujú vlastné alebo stanoviská úzkeho kruhu osôb. A v spojitosti s tým niekedy aj záujmy, spoločenské posty a im patriace výhody. Práve preto zo spoločenského života, normálnej ľudskej praxe, nedostatky a výkyvy načim čím skôr a čím menej bolestivo odstrániť. Medzi nami sú mnohí iniciatívni, kreatívni, inovační, rozhľadení a aktívni jednotlivci, tvorcovia ideí, autori všetkých spoločenských pokrokov, ale aj pohrôm. Z takých dôvodov načim im to uznať. A povedať. Oni by nemali byť nedotknuteľnými bytosťami.

Poukazujem aj na to, ÚSŽZ pripravil a uverejnil závery stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2014 v Bratislave. Závery svedčia o rozmanitosti a historickej rozvetvenosti sa vzájomne odlišných potrieb a záujmov slovenských enkláv v šírom svete a osobitne novomigrantov zo Slovenska do štátov Európskej únie. Mienim, že ÚSŽZ a úrady Slovenskej republiky právom očakávajú aktívny prínos Slovákov zo zahraničia pri definovaní programových cieľov a koncepcie štátnej politiky pre slovenské enklávy a Slovákov v zahraničí na obdobie rokov 2015 – 2020. Obdobne sa to vzťahuje aj na návrhy pre novelizáciu zákona Slovenskej republiky o Slovákoch žijúcich v zahraničí (zákon 472/2005). A nezabúda sa ani na obmedzenosť alebo obmedzovanie finančných zdrojov štátu, ktorými by sa reálne mohlo vplývať na dlhodobú, premyslenú, slovenským príslušníkom v zahraničí prepotrebnú a pre životoudržateľnosť významnú pomoc. A povolenými zásahmi organizovanú oporu i podporu.

                                                                                                                                               Vladimír Valent

[1]Súpis obyvateľstva v Republike Srbsko z roku 2011

[2]Zdroj informácií a odhady z roku 2008: portál (rok 2014) ÚSŽZ v Bratislave, národné štatistické úrady, odhady krajanských spolkov, MZV SR a zastupiteľské úrady.

A. CHALUPOVÁ
A. CHALUPOVÁ

ANIČKA CHALUPOVÁ (1971) Ako novinárka začala v lokálnej rozhlasovej stanici v Kovačici, neskoršie ako šéfredaktorka v TV OK. Je autorkou viacerých dokumentárnych filmov, vysielaní pre deti a mládež, článkov z dejín Kovačice, početných kultúrno-spoločenských akcii a pod. Od 2011 roku pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu ako novinárka – dopisovateľka z Kovačice. Kontakt: chalupova@hl.rs