Neviditeľné a iné fronty

Pozerať sa dozadu, aby sme sa lepšie zorientovali dopredu, čerpať silu z otrasov, učiť sa na chybách, vydávať sa na cesty historické a vracať sa k dejinám… Je ozaj mnoho dôvodov všímať si obsahy a odkazy výstav usporiadaných k stému výročiu vypuknutia prvej svetovej vojny. Veľkej nielen podľa území a dejísk, kde sa konala, ale aj podľa toho, že v nej bojovalo takmer 70 miliónov vojakov. A predovšetkým tragickej, keďže sa ako najväčšia a plná hrôz kataklizma svojej doby neobišla bez desiatok miliónov zabitých, zranených, ovdovených, osirelých osôb.

Veľké utrpenie pred storočím hlboko zasiahlo a bytostne sa dotklo nielen vtedajšieho svetového a nášho obyvateľstva, ale i mnohých štátov, národov, oblastí. Ani Vojvodina nebola výnimkou. Hoci strategicky vyčlenená z priamych vojnových dianí, predsa mala svoje neviditeľné a iné fronty spôsobené predovšetkým hlbokými spoločensko-politickými zmenami.

S prianím stavať na predvojnovej a vojnovej kontinuite, štyria autori výstavy Neviditeľné fronty – Vojvodina a prvá svetová vojna, čiže Predrag Bajić, Vojislav Martinov, Kristina Menešiová a Drago Njegovan sa rozhodli zoskupiť množstvo originálnych exponátov: od zbraní po dokumenty. A teda podujatie, ktoré v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade odštartovalo 25. novembra, chronologicky a tematicky členiť. Začali ho ukážkami predvojnových politických pomerov vo Vojvodine, ktorá vtedy bola súčasťou Rakúsko-Uhorska, a Sarajevským atentátom, aby pokračovali témami, ako sú diania na balkánskych bojiskách pred storočím, Solúnsky front, represie vo Vojvodine, rakúsko-uhorská propaganda, dobrovoľníci v srbskom vojsku. Záver tematicky poznačili exponáty vzťahujúce sa na Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade, ako i na dni pripojenia sa Vojvodiny novému štátu. Aby sa im takýmto koncept vydaril, opierali sa nielen o exponáty Múzea Vojvodiny, ale aj ďalších inštitúcií: Múzea Sriemu, Múzea juhoslovanského vojnového letectva, Múzea mesta Nový Sad, Mestského múzea Subotice, Rukopisného oddelenia Matice Srbskej, predmetov zo súkromných zbierok.

Tak vznikli mnohé ukážky ďalšieho fragmentu dianí, plných smútku, otrasov a drám, ktoré rovno pred storočím výrazne otriasali týmito priestormi. Sú nielen dokumentom doby, ale i varovaním, že zlo v rôznych podobách pretrváva stále a číha dodnes. Veď nie náhodou vzniklo to známe: kto sa z dejín nepoučí, bude ich musieť zopakovať. A nie sú to vôbec lekcie ani príjemné, ani ľahké.

                                                                                                                                            Oto Filip

 

 

 

Z dávnych zbraní a vyznamenaní