Sporenie je dvojsečný meč
SLOVO DALO SLOVO: DR. MILADIN KOVAČEVIĆ, HOSPODÁRSKY EXPERT A ÚRADUJÚCI RIADITEĽ REPUBLIKOVÉHO ŠTATISTICKÉHO ÚSTAVU
O reformách a ich dosahoch, podmienkach a predpokladoch rastu, o sporení a jeho limitoch, vôbec o súčasnej ekonomickej chvíli sa najlepšie porozprávať s niekým, kto sa celé roky hĺbkovo zoberá touto problematikou. Napríklad so známym hospodárskym expertom Dr. Miladinom Kovačevićom:
– Štát sa v ekonomike teraz hlavne opiera o sporenie a zlepšenie investičného ovzdušia. Stačí to?
– Štát sa v prvom rade opiera o sporenie, lebo musí znemožniť expanziu verejného dlhu. Vychádza z toho, že by prehĺbením krízy dlhov vznikli neporovnateľne horšie pomery pre samotné hospodárstvo. Sporenie je ale dvojsečný meč. Na strane jednej je nutnosťou, na strane druhej sa musí udržať aj dopyt, aby existujúca ekonomika mohla zásobovať domáci trh, inklinovať k exportu. To je možné v podmienkach konsolidácie. Ak sa teda presadzujú štrukturálne reformy a ak sporenie budú nahrádzať reformné ťahy, zabezpečujúce úspory a konsolidáciu verejných nákladov.
– Akú rolu v tom všetkom môžu mať investície, najmä zahraničné?
– Jasné je, že sú zahraničné investície dôležité už tým, že sú zložkou poháňajúcou vpred ekonomiku, no aj domáce investície. Tie cudzie nedokážu ľahko počas budúcich štyroch či piatich rokov prevýšiť päť percent hrubého domáceho produktu. Teraz sú niekde pri štyroch percentách. Domáce investície sú teraz blízko dvadsať percent, no museli by rásť do dvadsaťpäť percent hrubého domáceho produktu. Umožnilo by to nejaký rast aj v nadchádzajúcich rokoch, tak robôt, ako aj zamestnanosti.
– No pri všetkých týchto procesoch asi nestačí len jedno opatrenie?
– Aby ekonomika obstála a fungovala, aby sme súbežne mali rast i konsolidáciu, aby sme znemožnili expanziu dlhov, musíme mať mnoho, desiatky frontov boja. Ak ide o konkrétne ťahy na podnecovanie rastu, stále sú aktuálne podnetné, subvencované úvery, uvažuje sa aj o infraštruktúrnych, verejných prácach a zamestnávaní na základe prostriedkov, ktoré máme. Keď sa napríklad nestrovia peniaze stanovené na kapitálové náklady. Možno potom uvažovať i o nejakom záručnom fonde, aby sa rozdelilo riziko medzi bankami a štátom. Lebo banky nie sú orientované na hospodárstvo, ale zväčša len na štát, neraz kryjúci náklady na splácanie dlhov a deficit. Pochopiteľne, možno sa orientovať aj na daňové zľavy alebo na zredukovanie daňovej záťaže na prácu. Všetko to a celý rad iných možností si vyžiadajú hlbšie reformy, o ktorých sa zrejme bude viac uvažovať a viac ich presadzovať po skončení tejto fázy konsolidácie.
– Optimisti očakávajú rast hospodárskych aktivít už v tomto roku…
– My v tomto roku už máme trend rastu. Začal sa v októbri a bude pokračovať aj v mesiacoch pred nami. Ale to, pokiaľ sa dostaneme vo výške percenta hrubého domáceho produktu, bude závisieť napríklad od toho, čo všetko sa bude diať so Železiarňou v Smedereve, ako sa zotaví automobilový priemysel, či bude pokračovať rast chemického a farmaceutického priemyslu alebo výroby elektrospotrebičov. Nemôžeme byť prorokmi a už teraz povedať, čo všetko sa stane do konca roku. Ale podľa terajších trendov sa zdá, že budeme na konci roka mať rast, že dokonca prekonáme to, čo nám prognózoval Medzinárodný menový fond.
Oto Filip
