Plnia menšinové národnostné rady svoje poslanie?

20.júl 2015

Plnia menšinové národnostné rady svoje poslanie?

NRNM1

Ilustrácia: Jarmila Takáčová

REDAKČNÁ BESEDA NA TÉMU NÁRODNOSTNÝCH RÁD NÁRODNOSTNÝCH MENŠÍN (1.)

Ak súhlasíme s tvrdením, že úloha médií nie je o presviedčaní percipientov o tom, ako majú myslieť, ale o tom, o čom by sme mali uvažovať, možno konštatovať, že je viac než potrebné v našom týždenníku aktualizovať tému úlohy národnostných rád národnostných menšín (v ďalšom texte: NRNM). Je to aj dôležité, pretože ide o tému verejného významu, keďže menšinové národnostné rady ako určitý koncept kultúrnej autonómie predstavujú národnostné spoločenstvá v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma. Ide priam o strategickú záležitosť, keďže aj od NRNM závisí, v akej miere bude daná menšina schopná aj naďalej zachovávať a rozvíjať vlastnú národnú, národnostnú, kultúrnu, jazykovú a inú identitu.

So zámerom podnietiť širokú verejnosť na uvažovanie, prípadne aktívne konanie vo veci NRNM prostredníctvom redakčnej besedy s nezávislými expertmi v oblasti práva, vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka a písma, v piatich pokračovaniach rozanalyzujeme aktuálny stav v tejto oblasti menšinových práv.

Za pomoci renomovaných odborníkov Evy Vukašinovićovej, námestníčky pre ochranu práv národnostných menšín pokrajinského ochrancu občanov, prof. Dr. Miroslava Vitéza, expredsedu Legislatívnej komisie Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsku) a riadneho profesora obchodného práva na Ekonomickej fakulte v Subotici, a Miroslava Keveždiho, odborného spolupracovníka Ústavu pre kultúru Vojvodiny a exriaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Rusínov, sa pokúsime predostrieť, v akej miere tieto štátne inštitúcie plnia svoje poslanie? Dorástli menšinové spoločenstvá na to, aby odpovedali na túto skúšku, alebo naopak: dorástol štát na uplatnenie tohto, v európskych pomeroch jedinečného štátneho mechanizmu ochrany práv národnostných menšín?

POZITÍVNE ASPEKTY EXISTOVANIA NRNM

Naši štátni predstavitelia a takmer každý z našich politikov pri každej udalosti, ktorá sa aspoň okrajovo spája s národnostnými menšinami, nikdy nezabudnú pripomenúť, že naša krajina je multinacionálna, multikonfesionálna a viacrečová a že existencia NRNM je civilizačný výdobytok, na ktorý sme všetci hrdí.

Uvedený ústavný model menšinovej úpravy možno zhodnotiť ako vysoko civilizačný dosah, pričom NRNM predstavuje inštitucionalizáciu personálnej menšinovej kultúrnej autonómie v uvedených oblastiach.

Miroslav Vitéz

Miroslav Vitéz (Foto: J. Bartoš)

Miroslav Vitéz (Foto: J. Bartoš)

Prof. Dr. Miroslav Vitéz pripomína, že v súčasnom medzinárodnom spoločenstve v oblasti úpravy vzťahov väčšiny a menšiny sa rozoznávajú významné premeny poznačené silnením pokrokových demokratických myšlienok odrážajúcich dosiahnutý stupeň afirmácie ľudských práv a základných slobôd.

– Ako východiskové riešenie sa čoraz viac presadzuje uplatňovanie myšlienky o spolužití (consociatio) väčšiny a menšiny v podmienkach nie nacionálneho, ale občianskeho štátu decentralizovaného, založeného na vláde práva, demokratickej kultúre, tolerancii, sklone ku kompromisom, politickom pluralizme, deľbe moci, nezávislom súdnictve a i., teda v štáte, v ktorom občania sú si rovní bez ohľadu na ich rozdielnosti (etnické, jazykové, náboženské, kultúrne, rasové, pohlavné a i.), v ktorom je občan, bez ohľadu na to, či je príslušník menšiny alebo väčšiny, nad štátnou mocou – a nie naopak. Uvedené zásady ochrany príslušníkov menšín akceptoval aj náš štát. V Ústave RS z roku 2006 a menšinovej legislatíve zmiešaný model ochrany individuálnych a kolektívnych ľudských práv a základných slobôd previazal s modelom pozitívnej diskriminácie a modelom kultúrnej autonómie menšiny v oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania a používania jazyka a písma v úradnom styku. Z toho zorného uhla uvedený ústavný model menšinovej úpravy možno zhodnotiť ako vysoko civilizačný dosah, pričom NRNM predstavuje inštitucionalizáciu personálnej menšinovej kultúrnej autonómie v uvedených oblastiach.

Čl. 75 Ústavy RS

 „Príslušníkom národnostných menšín, okrem práv Ústavou zaručených všetkým občanom, sa zaručujú dodatočné, individuálne alebo kolektívne práva. Individuálne práva sa uskutočňujú jednotlivecky a kolektívne v spoločenstve s inými v súlade s Ústavou, zákonom a medzinárodnými zmluvami.

Na podklade kolektívnych práv príslušníci národnostných menšín priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov účinkujú v rozhodovaní alebo sami rozhodujú o jednotlivých otázkach súvisiacich so svojou kultúrou, vzdelávaním, informovaním a používaním jazyka a písma v úradnom styku v súlade so zákonom.

S cieľom uplatnenia práva na samosprávu v kultúre, vzdelávaní, informovaní a používaní jazyka a písma v úradnom styku príslušníci národnostných menšín si môžu zvoliť svoje národnostné rady v súlade so zákonom.“

Eva Vukašinovićová odpovedajúc na otázku, prečo je dobre, že NRNM existujú, povedala, že pred založením NRNM, čiže pred utvorením právnych rámcov na voľbu a činnosť národnostných rád mala pocit, že väčšina vždy lepšie vie od menšiny, čo potrebuje menšina. – Vytváraním podmienok pre činnosť národnostných rád po prvýkrát bolo umožnené, aby národnostné menšiny samy kreovali svoju budúcnosť, vlastne aby samy rozhodovali o dôležitých otázkach, – dodala Vukašinovićová.

Miroslav Keveždi tvrdí, že NRNM sú kontroverzné inštitúcie a dodáva, že je pozitívny fakt, že existujú, keďže predstavujú adresu pre komunikáciu medzi zahraničnými a štátnymi orgánmi z jednej strany a s menšinami z druhej strany. – Rady boli potrebné v období rozpadu SFRJ, aby chránili menšiny, ale vtedy neexistovali. Potrebné sú aj dnes v období transformácie, ale teraz im chýbajú kapacity, aby kvalitne čelili transformačným problémom. Mnohí ako najpozitívnejší aspekt existencie NRNM vidia to, že tieto rozdeľujú nejaké finančné prostriedky. Iní v nich vidia inštitúcie na ochranu národnej identity. Tretí v nich vidia inštitúcie straníckej a symbolickej moci. Štvrtí ich opäť pozorujú ako šancu na kvalitnú prácu. NRNM sú zmesou všetkých týchto aspektov, s dodatkom osobných ambícií, schopností a márnomyseľnosti členov národnostných rád.

NEDOSTATKY NRNM

Na otázku, ktoré sú negatívne skúsenosti z fungovania NRNM, Miroslav Vitéz poukazuje na medzery v úprave právneho postavenia NRNM. – V zákonoch zostali nerozpracované početné statusové a právne otázky NRNM. V tom zmysle treba upraviť podmienky, okruh zakladateľov a zakladací akt NRNM, spresniť jej právnu povahu a typ právnickej osoby, odstrániť terminologické prekrývanie NRNM ako právnickej osoby (t. j. právnej formy kultúrnej autonómie menšiny, resp. atypickej menšinovej organizácie) a  rady ako najvyššieho orgánu právnickej osoby, zmeniť fakultatívnosť na obligatórnosť jej založenia a poveriť NRNM verejnými oprávneniami v oblastiach kultúrnej autonómie v medziach zákona, a tak premeniť jej konzultačnú na rozhodovaciu funkciu, – uvádza konkrétne potrebné zmeny profesor práva. Je aj toho názoru, že treba znovu upraviť osobitné voličské zoznamy, určiť obligatórnu formu zápisu príslušníkov menšiny do nich, upraviť zastavenie výkonu politických a iných verejnoprávnych funkcií členov rady počas ich členského mandátu a i.

Eva Vukašinovićová (Foto: Media centar)

Eva Vukašinovićová (Foto: Media centar)

– Ako negatívne aspekty vo fungovaní NRNM vidím predovšetkým segregáciu národnostných menšín na relácii menšina – väčšina, ale aj menšina – menšina, potom nedostatočnú odbornosť kapacít vo vnútri národnostných rád a schvaľovanie rozhodnutí v záujme osôb blízkych vládnucej štruktúre v národnostnej rade, – povedala Eva Vukašinovićová.

Rady sú provizórne inštitúcie. Aspoň tak ich hodnotí Miroslav Keveždi, ktorý hovorí, že sa ony zdajú byť veľmi dôležité, ale ich špecifická „váha“ (význam) je v podstate malá.

Väčší význam majú kultúrne, vzdelávacie a informačné systémy menšín, ktoré sú v rukách rád, takže sa neraz stane, že tí, ktorí sú menej kvalifikovaní, šéfujú tým, ktorí majú viac kvalifikácií. Z adresy na komunikáciu poľahky sa z nich stáva, ako to Laslo Vegel nazval, „begovský systém“, v ktorom národnostní „begovia“ vedú svoje „roboty“ a menšina je pacifikovaná, odsunutá bokom a ponechaná na čakanie. Negatívny aspekt je takmer riadny jav majorizácie v národnostných radách menšín. To znamená, že ten, ktorý má väčšinu, spravidla berie všetko: prostriedky, pozície, pracovné miesta, vplyv. To vedie k utváraniu klika u menšín a tie znamenajú rozdelenia. Takto sa, česť výnimkám, z menšinových systémov stávajú „klikovské“ boje supov o to, čo zostalo zo socializmu, spolu s bojmi o mizerné prostriedky a sporadické pozície, ponúknuté v transformácii, – hovorí Keveždi s poriadnou dávku kritiky.

Podľa neho ešte roku 2002 bolo jasné, že NRNM nebudú dobre fungovať, ak z nich v rovnakom čase bude aj nadácia, aj parlament, aj stranícka rozvodňa, aj expertný tím.  – Spôsob ich voľby a činnosti predstavuje hierarchiu vzťahov, v ktorom sa rady predovšetkým ukázali ako stranícka rozvodňa, potom nadácia a nakoniec ako zhromaždenie a teleso, ktoré by malo poskytnúť určitú expertízu, – poukazuje Keveždi na skutočný stav v danej oblasti.

HODNOTENIE OBSAHU ZÁKONA O NRNM

Podľa mnohých odborníkov Zákon o národnostných radách národnostných menšín nepredstavuje riešenie, ktorým sa národnostným spoločenstvám ponúka možnosť, aby posilnili svoje postavenie v spoločnosti. Ako to už naznačili aj naši spolubesedníci, najväčší háčik je v tom, že zákon pôsobenie NRNM ohraničuje iba na poskytovanie návrhov a iniciatív, zatiaľ bez možnosti rozhodovania, okrem v prípade schvaľovania rozhodnutí pri zriaďovaní vzťahov v rámci inštitúcie.

– Zákon o národnostných radách národnostných menšín z roku 2009 neúplne a nepresne rozpracoval model úpravy vzťahov väčšiny a menšiny zakotvený v Ústave RS z roku 2006. Zvlášť model personálnej kultúrnej autonómie v oblastiach kultúry, vzdelávania, informovania a používania jazyka a písma v úradnom styku, ktorý zostal nepodložený rozhodovacími oprávneniami, ako sa to jasne vymedzuje v čl. 75 Ústavy RS, – hovorí Vitéz. Dodáva, že touto reštriktívnou zákonnou úpravou NRNM zostala bez kompetencie vykonávať činnosť v týchto oblastiach uvedeným verejnoprávnym spôsobom, a menšina bez možnosti organizovať vlastnú kultúrnu autonómiu.

Tak Vitéz, ako aj Vukašinovićová poukazujú aj na to, že uvedený zákon sa v niektorých častiach kryje s inými zákonmi spôsobujúc dilemy a spory, ktoré riešil aj Ústavný súd RS.

– Zákon o NRNM donedávna nebol menený, pred vlaňajšími voľbami boli zmenené a doplnené ustanovenia, ktoré sa vzťahovali na volebný proces pre národnostné rady, ale časť o právomociach dodnes nepodliehala zmenám. Ústavný súd Srbska (ďalej: ÚSS) zhodnotil, že niektoré ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Srbska, takže tie sa stali neprávoplatnými. Veľmi málo ustanovení, ktorými sú predpísané právomoci v rozhodovaní, zostalo v zákone, ale zostali tie, ktoré sú iba poradenského charakteru. Myslím si, že to nie je podstata menšinovej samosprávy.  Okrem toho, skutočný stav v našom právnom systéme sa odzrkadľuje aj v údaji, že rozhodnutím ÚSS platnosť vypršala takým ustanoveniam Zákona o NRNM, ktoré sa nachádzajú aj v iných zákonoch a ktoré sa aj naďalej uplatňujú, – vysvetľuje Vukašinovićová.

Miroslav Keveždi (Foto: z archívu M. K.)

Miroslav Keveždi (Foto: z archívu M. K.)

Keveždi kritizuje znenie zákona v tom zmysle, že sa v ňom v podstate v najväčšej miere definuje spôsob voľby rady, a to na spôsob, ako sa volia politické telesá.

Získame tak telesá vysokej politickej legitimity, ale často slabých kompetencií. Voľby sú organizované ako vysoko formalizovaná politická lotéria, v ktorej niet žiadnej garancie, že sa objaví víťazná kombinácia. Príklad z rusínskeho spoločenstva je ilustračný: v Rade rusínskej národnostnej menšiny (taký prípad nie je u Slovákov) sedí väčšina, ktorá nemá vysokoškolské vzdelanie. Z tých, ktorí takéto vzdelanie majú, významná časť je z technických vied. Niekoľko osôb, ktoré prichádzajú z oblasti vzdelávania alebo kultúry, sú odsunuté do opozície, a niet žiadnej osoby, ktorá je poviazaná s problematikou úradného používania jazyka. Vo výkonnom výbore nieto ani jednej osoby so skončenou fakultou. Ako taký výber môže viesť ku kvalitným riešeniam? Čo sa tým odkazuje mladým a vzdelaným? Strana a klika sú dôležitejšie od vzdelania. Ale riešenia sa môžu ponúknuť iba na základe vedomostí. Žiaľ, zákon neponúka základ pre riešenia.

Keveždi nielenže kritizuje, ale súčasne navrhuje možné riešenie. – Viem si predstaviť v nejakej forme politickej fantastiky alternatívny systém, v ktorom napríklad odborové združenia menšín volia rady: združenie osvetových pracovníkov menšiny volí 5 predstaviteľov, združenia mediálnych pracovníkov 5, združenie kultúrnych dejateľov 5 a povedzme troch z radov tých, ktorí sa zaoberajú úradným používaním jazyka. Také teleso by určite bolo kompetentnejšie od toho, ktoré máme v súčasnosti, – ponúka alternatívny spôsob voľby členov do NRNM náš spolubesedník.

POTREBA PO DEPOLITIZÁCII NRNM?

Problém politizácie či partizácie inštitúcií menšinových samospráv sa takmer denne dostáva pod drobnohľad verejnosti. Ide o nebezpečný jav, ktorý nielenže oslabuje vplyv organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých odborníkov, ale ho môže aj zničiť, keďže sa NRNM ako faktor kultúrneho a vzdelávacieho rozvoja môže ľahko skĺznuť do sféry ideologického a praktického nástroja na vytváranie segregatívnej multikultúrnosti, čím sa dodatočne oslabuje sociálny kapitál, na čo poukazuje aj Radivoje Jovović, doktorand politológie FF Univerzity v Belehrade.

Miroslav Vitéz tento aspekt činnosti NRNM tlmočí reprezentatívnosťou NRNM, čiže ako aspekt, ktorý sa vzťahuje na reprezentatívnosť jej členstva na jednej strane a autentickosť a reprezentatívnosť záujmov, ktoré má presadzovať, na druhej strane.

Aby NRNM predstavovala a zastupovala menšinu, jej najvyšší orgán musia tvoriť členovia efektívne reprezentujúci menšinu a jej autentické záujmy, a nie programové ciele iných spoločenských zložiek. Zastávame názor, že individuálne práva a ľudské slobody príslušníkov menšín sú predpokladom ich kolektívnych práv a spolu s nimi tvoria komplexnú oblasť ľudských práv a základných slobôd, takže ich ochrana a zdokonaľovanie patria do pôsobnosti NRNM, – hovorí profesor Vitéz a zároveň nastoľuje otázku, ako tieto meradlá  previazať a uskutočniť, na ktorú vzápätí odpovedá:

– Podľa nášho názoru na podklade slobodnej súťaže programov činností napĺňajúcich kultúrnu autonómiu a ich nositeľov (menšinových kultúrnych, menšinových politických organizácií) v procese volieb členov do najvyššieho orgánu kultúrnej autonómie, teda v rámci inštitucionálnych foriem legitímneho presadzovania kolektívnych práv a záujmov menšiny. Konať inak znamenalo by zostať bez možnosti vyjadriť a uplatniť svoje práva vyplývajúce z postavenia národnostnej menšiny. Nakoniec politizáciu NRNM treba obmedzovať aj silnením odbornosti v činnosti NRNM predovšetkým zapájaním vrcholnej inteligencie do jej aktivít v strategických oblastiach, akými sú styky s domácim a materským štátom, medzinárodným spoločenstvom a i. Aj zvýšením kultúrno-buditeľského úsilia NRNM medzi príslušníkmi menšiny zameraného nielen na zachovanie, ale i pozdvihnutie ich národného povedomia.

Departizácia národnostných rád nie je možná bez departizácie celého systému.

Eva Vukašinovićová

Pokrajinská námestníčka pre ochranu práv národnostných menšín Eva Vukašinovićová však hovorí, že NRNM sa zaoberajú politikou, takže ich depolitizácia nie je možná.

Možné je a nevyhnutné národnostným radám dať požiadavku, aby sa pri rozhodovaniach riadili odbornosťou a nie straníckymi záujmami. Ale takúto požiadavku netreba klásť iba pred menšinové samosprávy, ale aj celému systému, schvaľovateľom rozhodnutí. Departizácia národnostných rád nie je možná bez departizácie celého systému. Okrem toho treba myslieť aj na to, že Ústava zakazuje diskrimináciu, medziiným aj na základe politických presvedčení a členstva v politických organizáciách. Je otázne, či možno predpísať, že člen národnostnej rady nemôže byť člen politickej organizácie. Napokon, byť členom politickej organizácie neznamená schvaľovanie rozhodnutí, ktoré nie sú založené na odbornosti, a naopak, nebyť formálne členom politickej strany automaticky neznamená schvaľovanie dobrých rozhodnutí.

Viem si predstaviť v nejakej forme politickej fantastiky alternatívny systém, v ktorom napríklad odborové združenia menšín volia rady.

Miroslav Keveždi

Aj Keveždi hovorí, že termín politizácia nie je najvhodnejší a podľa neho väčší problém predstavuje partizácia, keďže politické strany v NRNM vidia ideálne prostriedky na dosadenie svojich kádrov, ktoré by robili v záujme ich politickej strany.

– To znamená, že strany využívajú priestor, financie, kádre, telefóny, médiá na svoje ciele. Faktom je, že tie ciele môžu byť nepriamo v súlade so záujmom menšiny, čo vstupu politických strán do NRNM dáva legitimitu.   Mechanizmus na to, aby sa predišlo uzurpovaniu NRNM zo strany politických strán, je zmena Zákona o NRNM. Zakladám sa za to, aby v radách boli najkvalitnejší, alebo aby sa aspoň ,uctila̕  demokratická vôľa občanov s kompetentnosťou kandidátov. V prípade, že niekto podá pripomienku, že každý má demokratické právo byť zvolený, kladiem mu otázku, prečo nemá každý právo byť zvolený do Národnej osvetovej rady Republiky Srbsko alebo Národnej rady RS pre kultúru? Tak ako je presne určené, kto môže byť v tých telesách, rovnako treba určiť aj pri menšinách – prečo by sme my boli horší od zvyšku Srbska?

Foto: www.ec.europa.eu

Foto: www.ec.europa.eu

ZÁVER

Možno odpoveď na otázku, či menšiny, resp. štát dorástli demokratickému a pokrokovému mechanizmu ochrany práv národnostných menšín, ako sú národnostné rady národnostných menšín, by mohla byť v prospech oboch zainteresovaných. Ale iba za predpokladu, že sa v dohľadnej dobe z praxe vyradia doterajšie kamene úrazu, ako je nedostatočná odbornosť kapacít v NRNM, segregácia a partizácia, ako upozorňujú aj naši spolubesedníci.

Zároveň je viac než nutné zladenie zákonov, ktoré čo len v najmenšej časti obsahujú element ochrany práv národnostných menšín, keďže práve to príliš často spôsobuje problémy v uplatňovaní Zákona o národnostných radách národnostných menšín.

Vladimíra Dorčová-Valtnerová

V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ
V.DORČOVÁ-VALTNEROVÁ

VLADIMÍRA DORČOVÁ-VALTNEROVÁ (1981) Od septembra 2013 je zodpovednou redaktorkou týždenníka Hlas ľudu a jeho online vydania. Do Hlasu ľudu nastúpila v marci 2013 ako redaktorka-novinárka. Od januára 2009 do februára 2013 bola koordinátorka Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V rokoch 2005 až 2008 pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka v TV Vojvodiny (IP v slovenskej reči). Od októbra 2008 do apríla 2013 bola predsedníčka Asociácie slovenských novinárov. V období rokov 1995 až 2000 a 2010 až 2012 bola členka redakcie mládežníckeho časopisu Vzlet. Je laureátkou Výročnej ceny časopisu Vzlet za rok 2002 a Ceny Vladimíra Dorču za rok 2013, ktorú udeľuje Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: dorcova@hl.rs