Srbsko sa dostalo na majstrovstvá sveta v Katare
Keď v októbri bežného roku naša futbalová reprezentácia v šiestom a siedmom kvalifikačnom kole prekonala najprv za chotárom Luxembursko výsledkom 1 : 0, a potom v Belehrade aj Azerbajdžan 3 : 1, bolo jasné, že o postup na Mundial v Katare bude rozhodovať posledný zápas v posledný deň kvalifikácie, ten najťažší proti Portugalsku v Lisabone.
Potajomky sme mali nádej, že sa možno Írsku podarí triumfovať proti Ronaldovi a jeho spoluhráčom, lebo by nám v tom prípade na prvé miesto stačila aj remíza. Pred niekoľkými dňami v Dubline po 90. minútach na ukazovateli písalo 0 : 0 a pred záverečným súbojom na tabuľke bolo prvé Portugalsko…
No ale vráťme sa k zápasom v októbri.
Luxembursko už nikto, kto aspoň rekreačne sleduje futbal, nezaraďuje medzi tie najslabšie reprezentácie Európy, ale ďaleko od toho, že by sme v stretnutiach s nimi nemali počítať s triumfom. Podčiarkujeme, počítať s triumfom, ale nie podceniť. Vtedy sme zohrali slabo, bez koncepcie a myšlienky, ako prekonať súpera. Duel jediným gólom riešil Dušan Vlahović. Proti Azerbajdžanu v Belehrade bolo podobne. Naši sa snažili, ale reprezentácia z Kaukazu odolávala našim nátlakom. Dali sme dva góly z penalty, kardinálnu chybu urobil brankár Rajković, ale aj tak tri body boli vo vrecku.
Pred nedeľným zápasom v Portugalsku vo verejnosti vládla dosť optimistická atmosféra. Zvlášť to bolo vidieť na spoločenských sieťach čítajúc komentáre správ, ktoré zahlasovali stretnutie. Samozrejme, boli aj takí, ktorí boli spokojní s tým, že sme zabezpečili aspoň baráž…
Tréner Dragan Stojković Piksi od začiatku kvalifikácie a odvtedy, ako prišiel na lavičku, tvrdil, že ho play-off nezaujíma a mieri len prvé miesto a priamy postup na Mundial. V marci minulého roka vo verejnosti bola trochu iná atmosféra, keďže sa rany z posledného neúspechu v kvalifikácii na ME 2020 ešte nezahojili.
V Lisabone bol Deň D
A začalo sa to – neisto, akoby na silu… Už v prvom kole sme sa museli dobre spotiť proti Írsku, aby sme získali prvé tri body, nasledoval zápas s Portugalskom, ktorý sa skončil 2 : 2, a po ktorom sa FIFA predsa rozhodla, že sa VAR používať bude aj v kvalifikácii… Prvý cyklus kulminoval triumfom v Azerbajdžane a úsmev sa začal vracať na tvár, keď sa uvažovalo nad výberovým celkom. Neskoršie prišiel triumf proti Luxembursku na domácej pôde a zápas s Írskom za chotárom. Vtedy naši zohrali, ako sa im už dávno nedarilo. Hra bola atraktívna, vytvárali sa príležitosti, strieľalo sa z možných a nemožných pozícií, ale náš starý problém sa znovu prejavil pri samom konci. Po nevyužitých príležitostiach Íri vyrovnali a už vtedy sa asi vedelo, že v Lisabone bude Deň D v tejto kvalifikácii.
Srbsko v Portugalsku bolo lepším súperom. Kto tvrdí inak, nemá pravdu. Ronaldo akoby na trávniku ani nebol a naši potvrdili, že sú psychicky silní aj po prijatom góle už v druhej minúte po chybe Gudelja. Naši preberali iniciatívu, mali loptu vo svojich nohách a občas sa pred bránou Portugalsko aj zblyslo. Po tom, čo Tadić vyrovnal na 1 : 1, sa situácia vrátila na začiatok a znovu sme potrebovali len jediný gól na postup.
Gudelja vystriedal Mitrović, Živkovića Radonjić, ktorý má dobrú techniku, len akoby bol trochu neseriózny.
Práve Radonjić vybojoval rohový kop, po ktorom odcentroval Tadić a populárny Mitar presne hlavičkoval. Písala sa 90. minúta… Portugalsko viac síl nemalo, naši rutinovane zohrali nadstavený čas a po poslednom hvizdnutí rozhodcu sa oslavy mohli začať.
Srbsko je v Katare, čakáme na žreb skupín, ktorý bude prebiehať 1. apríla v Dauhe. Bude to druhý Mundial zaradom, na ktorom naša reprezentáciu vystúpi a od samostatnosti Srbska sme si nechali ujsť len podujatie v Južnej Afrike roku 2010.
Nositeľmi hry sa stali okrem Tadića a Mitrovića hráči, ktorí na Novom Zélande roku 2015 boli juniorskými majstrami sveta. Nie je to žiadna alúzia, iba lajtmotív, nad ktorým sa asi mnohí zamysleli. Len bez eufórie!
