V rámci trojdňových osláv v Starej Pazove, keď sa pripomína 140 rokov od narodenia Vladimíra Hurbana Vladimírova (4. 8. 1884 Stará Pazova – 28. 9. 1950 Stará Pazova), kňaza a významného slovenského dramatika, včera večer na programe bolo hosťujúce divadelné predstavenie. V tamojšej divadelnej sále zahrané bolo predstavenie práve VHV Záveje v podaní hercov Ochotníckeho divadla Kysáč a Kultúrneho centra Kysáč v réžii Svetlany Gaškovej.
Po predstavení, ktoré oduševnilo staropazovské obecenstvo a súbor odmenilo búrlivým potleskom, sme sa režisérku Gaškovú, ktorá aj v Závejoch tentoraz hrala, opýtali, ako pred začiatkom predstavenia v zákulisí prežívala, že z malej scény organizátori tesne pred začiatkom urobili veľkú scénu, teda stoličky dali z javiska preč pre početné obecenstvo, ktoré si divadlo potom pozeralo z hľadiska.
„To bolo trochu neočakávané, obávala som sa, ako to dopadne, najviac preto, lebo sme boli úplne, úplne v hĺbke javiska, ale dúfam, že to zapôsobilo na divákov, hoci sme hrali už aj na veľkej scéne a nejak sme si tu v Starej Pazove chceli vyskúšať malú scénu, no nič to, že sa to nepodarilo a hádam bude na to ešte príležitosť. Potešilo nás, že si toľko divákov prišlo pozrieť divadelné predstavenie.“
Toto bolo vaše diplomové predstavenie v Banskej Bystrici na Akadémii umení a prečo ste si zvolili práve VHV, či možno aj preto, že ste chceli na Slovensku prezentovať tohto známeho vojvodinského autora?
– Tak čo sa týka VHV, on je na Slovensku celkom hrávaný autor. Veď aj v Komornom divadle v Martine práve Záveje boli inscenované, tiež sa Zem veľa inscenuje. Zvolila som si ho na návrh môjho školiteľa Michala Babiaka, keďže vedel, že som v Kysáči inscenovala s ochotníkmi Zámku škripí, tak proste chcel, aby som sa vyskúšala aj na tejto predlohe, lebo Zámka škripí je taká expresionistická dráma a Záveje sú symbolistická dráma. To diplomové predstavenie sa od týchto Závejov veľmi líši, absolútne sa nedá ani porovnať aj herecky, aj technicky, a ani s ideou, čo sme chceli dosiahnuť. Pre mňa je VHV veľmi špecifický a mám nejako taký pocit, že ho viem čítať. Hlavne písal drámy, ktoré sú nám tu blízke. Keď si zaberiete drámu VHV, viete, že to osloví ľudí. Veď písal o ľuďoch, ktorí žili tu, teda o nás Slovákoch na Dolnej zemi. To, čo sa udialo v Závejoch, sa mohlo udiať v hociktorej dedine a oslovila ma aj samotná téma tohto predstavenia, keďže je veľmi dôležité rozprávať, ako to ženy mali voľakedy a ako to majú dnes, možno aj nastoliť otázku, či sme sa niekam posunuli od tej minulosti alebo máme aj dnes také situácie, ktoré sa odohrávajú za zavretými dverami a o ktorých absolútne nikto ani netuší, že sa dejú“.
Kysáčsky súbor s predstavením Záveje oslovil a dojal obecenstvo. Ako povedala Gašková, herci sa snažili, aby diváci pocítili úprimnú emóciu z výkonov hercov a z hudby. Cieľom bolo, aby celé predstavenie zapôsobilo na diváka, čo sa aj podarilo.
Ináč toto predstavenie bolo vyhlásené za najlepšie v Srbsku a bolo medzi najúspešnejšími na Festivale festivalov v Trebinji.