Stav dobytka

PRVÉ VÝSLEDKY SČÍTANIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE (4)

Štatistiky dakedy vedia  prekvapiť. Prejavilo sa to zvlášť pri prezentovaní prvých údajov o stave nášho dobytkárstva, ktoré boli o čosi  lepšie než sa očakávalo. Po vlaňajšom suchu celkom iný, zrejme citeľne chmúrnejší, by štatistický obraz tohto poľnohospodárskeho odvetvia  bol dnes.

Aké teda boli počty hospodárskych zvierat vlani? Hovädzieho dobytka bolo približne 910 000 kusov, z čoho takmer polovica v regióne Šumadije i západného Srbska: 414 359 kusov. Na druhom mieste je Vojvodina s 252 254 kusov tohto druhu dobytka. Z dvadsiatich piatich štatistických oblastí najviac kráv bolo v Mačve (80 495), ako aj na Zlatibore (78 476). Keď ide o ošípané, aj tu je z oblastí v popredí Mačva, kde ich je nad 400 000  z celkových 3 403 288 kusov. Nasleduje oblasť južnej Báčky (332 448) a Sriemu (327 340). Vo Vojvodine je  takmer 1 400 000 ošípaných.

Keď ide o iné druhy hospodárskych zvierat, tak je najväčší počet oviec, ako i včelstiev na území Šumadije a západného Srbska a kôz v južnom a východnom Srbsku. Hydiny je najviac vo Vojvodine. Ich počty sú takéto: ovce – 1 729 278, kozy – 235 576 a hydina – 26 627 308 kusov. Včelích spoločenstiev bolo 673 651. Kôz je najviac v Pčinjskej (15 568) a Pirotskej oblasti (14 103), oviec v Zlatiborskej oblasti (239 809 kusov), kde je hodne i včelstiev (48 427).

Z týchto významných druhov hospodárskych zvierat je pre tri kategórie príznačné, že je ich obrovský počet, nad  deväťdesiat percent, na rodinných  gazdovstvách. Výnimkou je hydina, z ktorej  26 627 308 kusov je okolo 16 651 330 na  gazdovstvách. Takmer dvanásť miliónov kusov hydiny bolo v období súpisu len vo Vojvodine. Na druhej pozícii boli Šumadija a západné Srbsko, kde jej bolo 9 267 000 kusov.

Keďže zatiaľ nie sú spresnené všetky škody spôsobené vlaňajším suchom, možno sa obmedziť len na základné konštatovanie, že sa ono negatívne už prejavilo a prejavuje nielen v rastlinnej výrobe, ale i v dobytkárstve. Už dochádza k zmenšeniu počtu týchto zvierat, čo ohrozuje ich chov. A známe je, že úspešná reprodukcia nielenže zabezpečuje obnovu starnúceho stáda zvierat, ale aj dostatočný počet v chovoch zameraných na úžitkovosť. Tej ale niet, alebo aspoň nie toľko, koľko by to bolo načim.

Inými slovami, s naším dobytkárstvom to zase už ide dolu vodou. Na túto skutočnosť by bolo treba vážne prihliadať a už hľadať východiská, mať dobytkárstvo a jeho problémy na zreteli pri stanovení všetkých smerníc poľnohospodárskej politiky, samozrejme, i jej stratégie. Je to ten prvý predpoklad, aby sa spomínané odvetvie nedostalo do pozície vozu v hlbokom bahne, ktorého kolesá ozaj ťažko posunúť čo len trochu vpred.

O. Filip