Štedrý večer za zvuku koledy a piesne

BLÍŽI SA ČAS VIANOČNÝ

Prichádza vianočný čas a s ním aj vianočná nálada, s ktorou sa viaže veľa zvykov a obyčajov. No, bohužiaľ, moderná doba intenzívne prispieva k tomu, že zvyky a obyčaje našich predkov pomaly vymierajú. Pôvabné vianočné spevy, zvané koledy, počuť čoraz zriedkavejšie.

Štedrému dňu je už po stáročia pripisovaný veľký význam a pre kresťanov sú tieto dni jednými z najvýznamnejších v roku, pretože si pripomínajú narodenie Ježiša Krista. A tak je toto obdobie magické už samo o sebe a ľudia si ho už v dávnych dobách prirodzene spojili s určitými zvykmi. Tie mali zabezpečiť najmä šťastie, zdravie a tiež dostatok úrody a financií v budúcom roku.

Vianoce patria k najobľúbenejším sviatkom v roku. V tento čas sa zíde celá rodina pri vianočnom stole, ľudia dostávajú a darujú darčeky, navzájom sa navštevujú, aj keď sa po celý rok nevideli. Všade vôkol nás sú krásne vyzdobené domy a ulice, v našich príbytkoch stromčeky, veľa dobrého jedla, voňavé medovníky a koláčiky… Nezáleží či sme veriaci alebo ateisti, Vianoce sú tu pre všetkých, je to čas vzácny, pretože je len raz do roka.

VIANOČNÉ KOLEDY A PIESNE

V minulosti k Vianociam neodmysliteľne patrili práve vianočné koledy a piesne. V dnešnej dobe v mestách sú koledníci skôr iba atrakciou, častejšie sa s nimi môžeme stretnúť na vidieku. No vianočné piesne si všetci radi vypočujeme, najmä pri štedrovečernom stole. Dotvárajú atmosféru vianočných sviatkov, spríjemňujú nám chvíle strávené pri prípave dobrôt a chvíle strávené v kruhu blízkych pri vianočnom stromčeku. Koledy sú súčasťou našej histórie a národného kultúrneho dedičstva.

V dávnych časoch vinšovníci a koledníci chodievali želať zdravie, šťastie a hojnosť pár dní pred Vianocami, na Štedrý deň, na Božie narodenie i na Nový rok. Na Vianoce sa spievali vianočné koledy. Ľudia spievali doma, ale i vonku pod oknami susedov. Spievali o narodení Ježiška, o svojej chudobe, ale aj o krásnej prírode, v ktorej žili. Keď už vo všetkých chalupách voňali Vianoce, aj malí koledníci s prútenými košíkmi chodili „ na koledu “. Chodili od domu k domu a všade zaspievali. A odmenou im boli jablká, hrušky, orechy, cukríky i koláčiky.

Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši – oslavách nového roka – calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov a národnosti.

TICHÁ NOC, SVÄTÁ NOC! VŠETKO SPÍ, VŠETKO SNÍ…

U Slovanov sa koledy zväčša chápu ako ľudové piesne spievané pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov napríklad v období Vianoc.

Keďže Vianoce sú slávené v rôznych štátoch sveta, najznámejšie vianočné koledy a piesne boli prekladané do jazykov mimo svojho originálneho pôvodu.

Medzi takéto najznámejšie skladby patrí Tichá Noc – Stille Nacht, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Text najznámejšej vianočnej piesne napísal v roku 1816 kňaz Joseph Mohr v Lungau v Rakúsku ako báseň. Jeho prosbe, skomponovať k nej melódiu, vyhovel organista Franz Xaver Gruher. 24. decembra 1818 v Oberndorfe pri Salzburgu Mohr zaradil pieseň do polnočnej omše v kaplnke tamojšieho kostola, kde mala obrovský úspech.

Aj keď nám už často splýva význam slov koleda a vianočná pieseň, vianočné koledy sa viažu k sviatku narodenia Ježiša Krista, vianočné piesne sú koncipované širšie a viažu sa k vianočnému obdobiu. Koledy tak tvoria jednu zo súčastí vianočných piesní. 

Vianoce pre väčšinu z nás patria k najkrajším sviatkom roka a majú hlavne rodinný charakter. Je teda úplne jedno, akými zvykmi ich oslávime, dôležité je, že si ich užijeme v kruhu najbližších v pokoji a v rodinnej pohode.