Stratégiou proti diskriminácii

KANCELÁRIA PRE ĽUDSKÉ A MENŠINOVÉ PRÁVA

Čím hlbšia kríza, tým diskriminácia úspešnejšie tlačí toleranciu do kúta. Miesto pokoja vášne, namiesto chvíľ všedných čoraz viac tých incidentných. Neuplynie deň, aby niekoho z deviatich citlivých spoločenských skupín nestihli rany osudu. Fyzické útoky, bitky, anonymné a priame hrozby, verbálne zrážky, poškodenie náboženských a iných objektov, grafity a slová nenávisti… – súpiska je dlhá, priam úmerná stupňu netolerancie a nereagovania na zjavné provokácie.

Čo pri takomto obraze povedať o perspektívach protidiskriminačnej politiky? Hoci v rámci druhej analýzy, Rada Spojených národov pre ľudské práva v Ženeve, Srbsko a naše snahy dosiahnuť pokrok v ratifikovaní potrebných zákonov a stratégií, budovaní inštitúcií, zveľadení spolupráce vládneho a mimovládneho úseku, zhodnotila pozitívne, sú to len prvé kroky dlhej a zložitej cesty. Začiatkom tohto roku uzreli svetlo sveta nové medzinárodné odporúčania, podnecujúce ďalšie reformy súdnictva, boj proti diskriminácii Rómov, iných etnických a nielen týchto menšín zasadzujúce sa o zintenzívnenie boja proti domácemu násiliu, tiež tomu páchanému na ženách a deťoch.

Na vlnách takýchto potrieb a okolností Kancelária pre ľudské a menšinové práva prezentovala 5. apríla v Paláci Srbska v Novom Belehrade Predbežný návrh Stratégie boja proti diskriminácii, čím zároveň označila i štart verejnej rozpravy o nej. Ide o stostranový dokument, ktorý by do roku 2018 mal byť majákom činnosti pre všetkých, ktorí takým alebo inakším spôsobom majú do činenia s ľudskými a menšinovými právami. A to sme vlastne všetci.

Otvárajúc konferenciu Dr. Suzana Paunovićová, riaditeľka Kancelárie poverenej uvedenými právami, podotkla, že dokument obsahuje množstvo konkrétnych aktivít a opatrení zameraných v prvom rade na čelenie netolerancii a neznášanlivosti, ktoré sú ťažiskovými problémami v tejto oblasti. Vedúci Delegácie EÚ v Srbsku Vincent Degert zhodnotil, že sme na križovatke, z ktorej sa možno vydať a vybrať jedným alebo iným smerom. Uviedol, že hospodárska kríza stupňuje netoleranciu, ako i to, že je vzdelávanie kľúčové, lebo je dôležitým spôsobom a možnosťou pozitívne vplývať na povedomie verejnosti. Stratégia je predpokladom akcie, do ktorej treba vložiť veľkú energiu, nazdáva sa Degert. Gordana Stamenićová, štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti a štátnej správy, tiež podčiarkla nutnosť a potrebu upevnenia povedomia o tom, že boj proti diskriminácii nie je len záležitosťou štátu, ale všetkých občanov. Je tej mienky, celkom oprávnenej, že sa doňho majú zapojiť všetky spoločenské činitele: štátne inštitúcie a lokálne samosprávy, podnikatelia a zamestnanci, odborári, mimovládne organizácie, médiá… „To preto, lebo niet segmentu spoločnosti, v ktorom niet diskriminácie,“ uvádza Stamenićová.

Po úvodných prejavoch nasledovali konkrétne sesie. Vzťahovali sa na tematiku zveľaďovania ľudských práv a rovnoprávnosti v procese európskej integrácie, na možnosti realizácie protidiskriminačnej praxe, na opatrenia týkajúce sa citlivých spoločenských skupín, akými sú osoby s invaliditou, národnostné menšiny, starší ľudia, deti a ženy, utečenci… Stratégia, ktorá má byť schválená v júni, je základom, to minimum, bez ktorého nemožno. Lebo je cestou z problémov zasahujúcich nás všetkých: tak či onak, teraz či inokedy.

                                                                                                       Oto Filip