Susedské vzťahy v začarovanom kruhu

11.sep 2019

Susedské vzťahy v začarovanom kruhu

Diagram bilaterálnych vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom v 21. storočí by ukázal, že v posledných rokoch tá úroveň rapídne klesá. Po období nie vždy úspešných, ale predsa konkrétnych pokusov o vzájomné odpúšťanie zlých činov a krívd z minulosti, čiže pokusov o zmierenie sa a nadviazanie normálnych susedských vzťahov v prvom desaťročí nového milénia, v súčasnosti v obidvoch krajinách silnejú zákerné snahy vytvárajúce nenávisť k inému – geograficky, historicky, jazykovo a kultúrne – veľmi blízkemu národu. Nacionálny šovinizmus a historický revizionizmus sa znovu stali obvyklými prvkami politických rétorík a mediálnych prejavov tak v Chorvátsku, ako aj v Srbsku, čoho následkom je v obidvoch spoločnostiach vzrastajúca tenzia a z nej vyplývajúce incidenty a provokácie.

Revízie tých najhorších období v chorvátskych a srbských dejinách nedovoľujú týmto národom dostať sa von zo začarovaného kruhu otravného nacionalizmu. Na otázku, či predsa jestvuje nejaké riešenie a prečo je dnešná situácia taká, aká je, politológ Dejan Jović (profesor na fakultách politických vied v Záhrebe a Belehrade) v nedávnom rozhovore pre týždenník NIN odpovedal: „Aby sa vyšlo z toho kruhu, potrebné je najprv vymaniť sa z rámcov, ktoré vytvorili takzvaní dizajnéri nových nacionálnych identít – a ktorí tie nové identity budujú vo veľkej miere na nepriateľstve voči iným. Oni sa snažia zosilniť vlastnú existenciu tým spôsobom, že identifikujú a zdôrazňujú inakosť iných. Chcú definovať a potom aj pevne obrániť hranice medzi ,namiʻ a ,nimiʻ, čo je ináč častým javom v nových štátoch.“ O tomto probléme Jović v spomenutom interview rozpovedal aj konkrétnejšie: „V Chorvátsku sa aj dnes oslavuje mýtus o ,vlasteneckej vojneʻ, podľa ktorého sa Srbi považujú za okupantov a agresorov, čiže za tých, ktorí nechceli, aby jestvovalo samostatné Chorvátsko, čiže viac-menej za nepriateľov. Ako možno byť priateľ s nepriateľom? Na druhej strane, takisto nie je možné byť priateľ s niekým, o kom vo verejnosti hovoríte, že je ustaša. Akže všetkých Chorvátov považujete za ustašov, a taký diškurz je v značnej miere prítomný v Srbsku, predovšetkým v niektorých médiách, ako možno očakávať, že budete priatelia s nimi?“

Od dnešných politikov teda ťažko očakávať nápravu vecí v tejto oblasti. V obidvoch krajinách však ešte stále žijú aj mierumilovní ľudia, kultúrni pracovníci a umelci, ktorých činnosť predsa podnecuje optimizmus. Jednou z nich je chorvátska režisérka Dana Budisavljevićová, ktorej nový film Dnevnik Diane Budisavljević získal Zlatú Arenu na tohtoročnom Filmovom festivale v Pule. Film rozpráva príbeh o živote šľachetnej ženy rakúskeho pôvodu, ktorá počas 2. svetovej vojny zachránila viac ako 10 000 srbských detí z pekla koncentračných táborov NDH. Režisérka hovorí, že dnes sme padli do pasce, v ktorej navzájom obviňujeme jedni druhých a vyčerpávame sa nenávisťou k iným. Preto sa musíme vzbúriť proti silnejúcemu fašizmu a nacionalizmu. A z pozitívnych reakcií obecenstva na tento film získala pocit, že prišla chvíľa robiť pozitívne kroky.

                                                                                  Stevan Lenhart  

 

HLAS ĽUDU
HLAS ĽUDU

NOVINOVO–VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V. E-mail: nvu@hl.rs