Svetový deň Parkinsonovej choroby určili organizácie zaoberajúce sa Parkinsonovou chorobou na 11. apríl – deň narodenia londýnskeho lekára Dr. Jamesa Parkinsona v roku 1755.
Na konferencii v Luxembursku v roku 2005 účastníci prijali ako symbol Parkinsonovej choroby červený tulipán.
V Srbsku žije s Parkinsonovou chorobou od 10- do 15 000 ľudí. Postihuje zväčša pacientov po 60. roku života a jej výskyt sa zvyšuje so stúpajúcim vekom. Zriedka sa môže vyskytnúť pred štyridsiatkou, pričom zasahuje rovnako mužov i ženy. Odhaduje sa, že na svete trpí Parkinsonovou chorobou približne 6 miliónov ľudí.
Parkinsonovu chorobu spôsobuje nedostatok látky dopamín v mozgu. Jeho úlohou je prenášať vzruchy medzi nervovými bunkami, ktoré ovládajú a kontrolujú poloautomatické pohyby tela. Najznámejším príznakom Parkinsonovej choroby je nekontrolovateľný tras. Pacientov však obmedzujú aj ďalšie prejavy, ako sú poruchy pamäti, chôdze, reči, strata čuchu, znížená mimika tváre, spomalené myslenie či problém udržať rovnováhu.
Aká je prevencia pred touto chorobou?
Štúdie z posledných rokov jednoznačne hovoria o pozitívnom vplyve cvičenia a športov ako tanec, box alebo Tai Chi, ktoré trénujú viacero aspektov fyzického stavu súčasne. Jedinci, ktorí sa pravidelne venovali aspoň stredne intenzívnej fyzickej aktivite, mali až o 40 % nižšie riziko vzniku ochorenia. Pre spomalenie progresie Parkinsonovej choroby teda môžeme odporúčať vysoký príjem čerstvej zeleniny (s dôrazom na listovú zeleninu), ovocia (s dôrazom na bobuľové ovocie), celozrnných výrobkov a zdravých olejov, avšak treba limitovať príjem mliečnych výrobkov, červeného mäsa, sladkostí a spracovaných potravín. Vzhľadom na to, že neurodegeneratívny proces pri chorobe prebieha roky až desaťročia pred manifestáciou prvých motorických príznakov, nevieme, či existujú kritické časové okná pre vplyv stravovacích návykov na zdravie mozgu, a preto je vhodné dané odporúčania aplikovať čo najskôr.