Svetu je potrebná silná globálna klimatická dohoda

AKTUÁLNE

Len pred pár týždňami mnohé európske mestá pustošili katastrofálne záplavy. Najväčšie škody spôsobili rieky Labe a Dunaj. Zaplavené domy, zdevastované cesty a obete na ľudských životoch – to bol výsledok ničivých povodní.

Opäť si mnohí kladú otázku, či tieto prírodné katastrofy, ktorých z roka na rok pribúda, spôsobujú prebiehajúce klimatické zmeny. Podľa vedcov z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) globálne zvýšenie teploty je zrejme neodvratné. Predpokladá sa, že globálna teplota na svete narastie až o dva stupne Celzia, čo bude mať podľa vedcov dramatický dopad na životné prostredie. Dokonca je predpoklad, že teplota môže narásť až o viac ako 5 stupňov.

Niektoré vplyvy súvisiace s rastúcou teplotou, ktoré sa už dejú:

– topenie ľadu pozorované na celom svete od západnej Antarktídy a Grónska po morský ľad na Severnom póle;

– úhyn niektorých druhov zvierat, napríklad masívny úbytok tučniakov krúžkových na Antarktíde;

– zvýšenie hladiny mora;

– niektoré druhy zvierat sa presúvajú smerom na sever;

– zvýšený počet zrážok – dážď aj sneh; extrémnejšie výkyvy počasia (stále bežnejšie sú povodne a suchá); zvýšený počet hurikánov a silných búrok.

Hlavný ekonóm IEA Faith Birol vyhlásil, že netreba márniť čas, ale treba konať. Globálna ekonomická dohoda, ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2020, príde príliš neskoro, aby katastrofickému scenáru zabránila. IEA vyzýva bohaté priemyselné krajiny, aby konali a prijali lepšie opatrenia v oblasti energetiky, aby obmedzili, až úplne zakázali používanie uhoľných elektrární, znížili emisie metánu z ťažby ropy a plynu a pod.

Po viacerých neúspechoch sa takmer 200 krajín sveta na samite ešte v roku 2011 dohodlo, že do konca roka 2015 podpíšu na úrovni OSN globálny pakt o spomalení globálneho otepľovania. Účinný sa má stať v roku 2020. Ešte stále a však musia dohodnúť, ako k spoločnému cieľu prispejú konkrétne krajiny. EÚ presadzuje, aby krajiny predložili dlhodobé klimatické plány na obdobie po 2020 už do konca budúceho roka. Tým by sa vytvoril priestor na revíziu národných plánov pred samitom plánovaným na 2015.

Na klimatickom samite v Durbane v roku 2011 sa zástupcovia krajín dohodli, že nová globálna zmluva o obmedzení skleníkových plynov má byť na svete do konca roka 2015 a vstúpiť do platnosti v 2020.

Národné plány by mali byť jednoducho porovnateľné, aby mohli byť v prípade potreby sprísňované, tvrdí EÚ v oficiálnom podaní na OSN. Európa požaduje viac než USA. Podľa Washingtonu by stačilo, ak by krajiny do polovice roka 2015 ponúkli svoj „príspevok“ k dosiahnutiu spoločného klimatického cieľa. Následných niekoľko mesiacov by prebiehala ich nezáväzná revízia. Spojené štáty však tvrdia, že ak si budú môcť krajiny stanoviť klimatické ciele samy, naplnia ich s väčšou pravdepodobnosťou, než ak ich určí niekto zvonku. Podľa EÚ by však takýto prístup „podkopal ambície“.

Individuálne stanovenie cieľov by znamenalo opustenie ideí, na ktorej bol postavený Kjótsky protokol z roku 1997. Ten stanovil centrálne emisné limity, ich dosiahnutie už nechal na každú krajinu individuálne. Spojené štáty však ostali mimo kjótskeho režimu. Hospodárska kríza znižuje ochotu krajín prijať ambiciózne klimatické záväzky.

Všetky strany sa v podstate zhodujú na potrebe takých cieľov, ktoré obmedzia rast globálnej teploty na 2 °C, v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Podľa veľkej väčšiny vedcov je to hranica, za ktorou začínajú vážne a nezvratné zmeny sprevádzané povodňami, suchami, rastom hladiny morí a extrémnym počasím.

Globálna teplota už vzrástla od čias priemyselnej revolúcie o 0,8 stupňa. Hoci rýchlosť otepľovania povrchu planéty v tomto storočí poklesla, všetkých desať historicky najteplejších rokov, od začiatku merania teplôt, sa nachádza v období po roku 1998.

Podľa Číny a Indie by mali obmedzovanie emisií viesť bohaté industrializované krajiny. Rozvíjajúce a rozvojové ekonomiky by mali dostať čas na dosiahnutie určitej hospodárskej úrovne, a teda miernejšie záväzky.

Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. Navrhla, aby EÚ do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s rokom 1990, a z obnoviteľných zdrojov pokrývala 30 % spotreby energie.

pripravila: Ľ. S.

foto: internet