Hej, roľníci, robotníci hustý je váš rad

Sviatok práce alebo 1. máj sa často viaže k socializmu, pričom jeho korene siahajú do hlbšieho historického obdobia. Totiž tento sviatok nadobudol medzinárodný charakter až v roku 1886, počas protestu robotníkov v Chicagu, ktorí protestovali o zavedenie 8-hodinového pracovného času. Žiadali aj o zrušenie detskej a otrockej nútenej práce. V tom čase pracovný týždeň mal okolo 60 hodín, čo znamenalo, že ľudia museli v továrni pracovať 14 až 16 hodín. Protestujúci si vyžadovali symbolické tri osmičky – 8 hodín práce, 8 hodín oddychu a 8 hodín kultúrneho vzdelávania.

Tri roky od ukončenia demonštrácií v Chicagu bol aj v Európe vyhlásený 1. máj za Medzinárodný deň práce. Nastolením komunistického režimu v krajinách s jednostraníckym riadením tento sviatok akoby dostal na popularite. V Juhoslávii, ale aj v Československu sa sviatok oslavoval vo všetkých mestách a dedinách. Organizovali sa sprievody, ktorých sa zúčastňovala masa ľudí, ktorých základom bola propaganda režimu. Tieto sprievody mali často vojenský a spoločenský charakter. Propagovali vyspelosť danej krajiny, potom vzdelávanie či kultúru všeobecne.

Až v 70. rokoch oslavy nadobudli charakter, aký už teraz poznáme. Prvomájové sviatky sa oslavovali už v prírode, skupinovo. V 90. rokoch sviatok sa dostal kvôli vojne v Juhoslávii do úzadia, ale od začiatku 21. storočia sa opäť oslavuje.

Otázkou je, či sa zásady tohto medzinárodného sviatku dodržiavajú dodnes. Sú vybojované práva dnes ešte stále prítomné, alebo sa na ne zabúda?

Zdroj: Mladá veda (vedecký časopis), Wikipédia