Ťažké rozhodovanie

SEDEM DNÍ

Nočnej more vyvolanej ekonomickými problémami nevidieť konca-kraja. Ani po zasadnutí predsedníctva Srbskej pokrokovej strany (SNS), dokonca ani po tripartitnej schôdzi premiéra, prvého podpredsedu vlády a ministra financií odpoveď na otázku, čo robiť a aké opatrenia schváliť, nebola definovaná. Nasledovalo odročenie s vysvetlením, že sa touto témou má zaoberať vláda. Na pondelkovom zasadnutí sa však o ekonomických problémoch a budúcich opatreniach nerokovalo. Pre nedostatok času, vysvetlil premiér Dačić.

Medzičasom Národná rada pre zotavenie oznámila, že pripravila návrh opatrení na zmenšenie ekonomickej krízy, ale nespresnila, o aký druh opatrení ide. Návrh má v týchto dňoch predložiť vláde.

Na základe údajov o „všetkých našich mínusoch“ aj Svetová banka, aj MMF formulovali odporúčania, v ktorých nepopulárne zmenšenie penzií a platov na verejnom úseku zaradili medzi nevyhnutné opatrenia, bez ktorých nebude možné zmenšiť rozpočtový deficit, dvojnásobne vyšší od očakávaného.

Nie je ťažké uzavrieť, že vládu očakáva ťažké rozhodovanie. Ak chce stabilizovať hospodárske pohyby a dosiahnuť finančnú konsolidáciu, musí rozhodnúť o opatreniach. Ak to neurobí teraz, v prvom roku svojho mandátu, asi to neurobí už vôbec, čo by určite nebolo dobre.

Hoci dôvody posúvania horúceho zemiaka nepopulárnych opatrení mnohí vidia v nezhode o druhu a povahe protikrízových opatrení, premiér tvrdí, že nejde o nič podobné. Ide len o to, že sa v dohovoroch o ekonomických témach musí pokračovať, a to nielen s ostatnými predstaviteľmi vládnej koalície, ale aj s predstaviteľmi Fiškálnej rady, Rady pre hospodárske zotavenie, Sociálno-ekonomickej rady a pod. Žiadne dilemy ani nedorozumenia, len hľadanie najlepšej odpovede na otázku, ktoré opatrenia uplatniť.

Z druhej strany nemožno si nevšimnúť, že v predchádzajúcom období vyhlásenia premiéra, prvého podpredsedu a rezortného ministra nevyzneli celkom harmonicky. Ak odhliadneme od nenaštrbeného presvedčenia ministra Dinkića, že problém takmer neexistuje, zostávajú protikladné postoje premiéra Dačića a prvého podpredsedu Vučića. Obaja síce súhlasia, že situácia nie je ružová a že určité opatrenia treba podniknúť, ale sa rozchádzajú v konkrétnych riešeniach.

Napriek upozorneniam a mínusom premiér Dačić tvrdí, že bankrot Srbsku nehrozí. Ako správny ľavičiar osobitne zdôrazňuje, že neprichádza do úvahy ani zmrazenie, ani zníženie platov a penzií, pretože váhu krízy nemožno presúvať na najchudobnejšie spoločenské vrstvy. Zasadzuje sa za vyvážený prístup, ktorý predpokladá nielen šetrenie, ale aj opatrenia na podnietenie hospodárskej aktivity.

Prvý podpredseda Vučić, ktorý svojím vyznaním o ekonomike ako nočnej more nastolil tému nutnej finančnej konsolidácie a spustil celú lavínu úvah o budúcich ekonomických ťahoch, zastáva trochu inakší postoj. Jeho pragmatický prístup nevylučuje ani niektoré nepopulárne ťahy, ak ich uplatňovanie zaručí očakávané výsledky.

Okrem protikrízových opatrení na vzťahy koaličných partnerov by najnovšie mohli vplývať aj výsledky nedávnych lokálnych volieb v Zemune, kde SNS získala nadpolovičnú väčšinu, a tým potvrdila trend rastu svojej popularity. Ďalej je tu otázka, ako sa najnovší zemunský úspech pokrokárov odzrkadlí v Belehrade a vo Vojvodine a do akej miery zmení ich vzťah k socialistom a ostatným členom vládnej koalície. Je len pochopiteľné, že SNS nadobro preberie iniciatívu z hľadiska definovania budúcich ťahov a politiky vlády.

V takom kontexte voľby vystupujú ako najlogickejšia, no nie aj najproduktívnejšia opcia. Do obehu sa znovu vrátila možnosť rekonštrukcie vlády včítane analýzy a hodnotenia práce ministrov, bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť. Ak sa rekonštrukcia uskutoční a bude úspešná, odročí voľby aspoň na určitý čas, čo je mimoriadne významné predovšetkým z hľadiska pokračovania reforiem a procesu eurointegrácie Srbska.

Anna Lazarevićová