Transparentnosť, verejný záujem a najmä privatizácia

VÝBORY NRSNM (1): VÝBOR PRE INFORMOVANIE

Koncom decembra na 3. zasadnutí Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny vymenovali predsedu, podpredsedu a členov Výboru pre informovanie na nadchádzajúce štvorročné obdobie. Za predsedníčku zvolili Annu Jaškovú, podpredsedom je Oto Filip a členmi sú Milina Florianová, Jarmila Hromčíková, Ján Balca, Viera Dorčová-Babiaková, Svetlana Surová a Anna Simonovićová. Národnostnou radou bola zvolená aj Vladimíra Dorčová-Valtnerová, ktorá podala demisiu na toto miesto a namiesto nej je navrhnutá Tatiana Bovdišová. V rozhovore s predsedníčkou výboru Annou Jaškovou pokúsili sme sa priblížiť plány, ktoré jeho členovia mienia zrealizovať.

– Ktoré plány si stanovil Výbor pre informovanie?

– Zatiaľ sme mali prvú konštitutívnu schôdzu, na ktorej sme si stanovili návrh koncepcie práce. Štruktúru pôsobenia sme pozmenili iba tým, že tentoraz máme trochu iné komisie. Nerozdelili sme médiá na tlačené, elektronické, lokálne a regionálne, respektíve štátne, keďže sa tá činnosť aj doteraz prelínala a akcie boli hlavne spoločné pre všetky naše médiá. Tentoraz sme si na štvorročné obdobie stanovili taký návrh koncepcie, kde budeme pôsobiť v rámci piatich komisií. Komisia pre produkciu bude zahŕňať aj knižnú, aj audio-, respektíve produkciu videomateriálov. Komisia pre edukáciu bude mať na starosti také akcie, ktoré sú už pomaly tradičné – organizovanie Press strediska počas Slovenských národných slávností, ale aj organizovanie rôznych seminárov, ktoré podľa potreby redakcií, novinárov alebo aj študentov usporiadame na základe projektov zaslaných buď na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo na niektoré iné fondy. Ďalšou komisiou je Komisia pre súťaže a bude mať na starosti tie súťaže, ktoré výbor priamo vypisuje, akou je napr. Cena Anny Nemogovej-Kolárovej, ako aj tie, ktoré podporuje, buď organizačne alebo finančne. Komisia pre jednorazovú pomoc pre študentov a novinárov, ako samotný názov hovorí, bude zameraná na finančnú pomoc, avšak budeme vyzývať novinárov a študentov, aby si vyhľadávali stáže, semináre u nás alebo v zahraničí a podľa prostriedkov, s ktorými budeme nakladať, budeme aj hradiť určité školenie. V súlade s našou Stratégiou rozvoja verejného  informovania do roku 2016, kde sa uvádza, že musíme ísť v súlade s dobou a vkladať do moderných technológií a nových platforiem, stanovili sme si aj Komisiu pre web, ktorá bude mať na starosti podporu práve týchto technológií. Naše médiá majú webové stránky, ktoré fungujú iba ako doplnok, nie ako samostatné médium, okrem Hlasu ľudu a časopisu Vzlet. Aj z týchto médií by postupne mohol vzniknúť seriózny portál, na ktorom by participovali aj ostatné naše lokálne či regionálne médiá. Táto komisia bude podporovať aj trochu iné formy – blogy, stránky na spoločenských sieťach – facebook, twitter, youtube, ktoré si už vyžadujú dodatočné financie, ak hovoríme o serióznejšom advertisingu.

– Nakoľko sa bude líšiť práca terajšieho zloženia výboru od toho minulého?

– V podstate sa ani nebude veľmi líšiť, lebo vo výbore sú aj tí, ktorí participovali aj v minulom zložení. Sú to ľudia, profesionáli, ktorí si zasluhujú svoje miesto vo výbore. Som rada, že máme medzi členmi aj novinárov z lokálnych médií, lebo komunikácia s lokálnymi médiami je veľmi podstatná.

– Akým spôsobom budú distribuované prostriedky schválených projektov či žiadostí?

– Chceme, aby tie prostriedky boli transparentne distribuované, a myslíme si, že to dosiahneme iba tým spôsobom, ak budeme vyzývať našich kolegov, aby sa projektmi uchádzali o prostriedky. Podporíme každý dobrý projekt, každú dobrú ideu a týmto vlastne získame prehľad o tom, či naši kolegovia a študenti majú záujem o také niečo. Tlačivá nebudú také prísne ako napr. na ministerstvách alebo sekretariátoch. Postačí, ak uchádzači formou eseje alebo motivačného listu napíšu, na čo potrebujú prostriedky a aký bude konečný výsledok.

– Čo pokladáte za najväčšiu výzvu, ktorú by výbor mal zrealizovať?

– Tá najväčšia výzva, ktorá nás očakáva už v prvej polovici tohto roku, je privatizácia našich lokálnych médií. Známe je, ako by tá privatizácia mala prebiehať, takisto je známe, čo sa stane s médiami v prípade neúspešnej privatizácie, avšak ak sa aj stane opačne, teda ak médiá budú sprivatizované, nikto a nič nezaručuje, že po piatich rokoch, koľko nový majiteľ bude mať povinnosť zachovať dovtedajšiu programovú koncepciu, sa program aj naďalej bude vysielať. Touto problematikou sa zaoberalo aj minulé zloženie výboru. Zorganizované boli stretnutia s riaditeľmi a redaktormi našich lokálnych médií, zasielali sme listy na ministerstvá, kde sme žiadali o tlmočenie niektorých zákonných článkov. Žiaľ, konkrétne odpovede sme nedostali. Uvažujeme o založení určitej nadácie, ako to urobili maďarskí kolegovia, ktorí založili nadáciu Panon, a tá prebrala zakladateľské práva na TV Panónia. Bolo by dobre, keby sme si aj my založili takú nadáciu, ktorá by buď prebrala zakladateľské práva, ak by to zákon dovolil, alebo by v prípade neúspešnej privatizácie prebrala účastiny v týchto médiách. Všetko uvedené musíme konať v konzultácii s patričnými štátnymi orgánmi – s Ministerstvom pre kultúru a informovanie, Regulačným telesom a Agentúrou pre privatizáciu. Nielen Výbor pre informovanie, ale aj Národnostná rada ako taká zašle výzvu na ministerstvo, aby sa pokúsili zachovať tieto zdedené práva, hoci hovoria, že médiá tu nepatria, aj keď si myslíme, že aj toto patrí do oblasti zdedených práv, a to bez ohľadu na to, či ide o polhodinové vysielanie v materinskom jazyku alebo o médiá, ktoré vysielajú iba v materinskom jazyku, v našom prípade po slovensky, akým je Rádio Petrovec. Pre nás niet rozdielu medzi týmito médiami a rovnako budeme o ne bojovať.

Jasmina Pániková