V ústrety Mundialu – USA 1994

Spojené štáty americké v polovici 90-ich rokov minulého storočia mali príležitosť organizovať dve najväčšie športové udalosti na svete – roku 1994 futbalové majstrovstvá sveta a roku 1996 v Atlante aj Olympijské hry.

FIFA organizáciu MS 1994 Spojeným štátom zverila ešte roku 1988. Aj keď svet bol skepticky, pretože Mundial prebiehal v krajine, v ktorej ani podnes futbal nepatrí medzi najpopulárnejšie športy, tento šampionát Svetovej futbalovej organizácii priniesol najväčší zisk, sledovanosť zápasov bola na výbornej úrovni a na štadiónoch bolo priemerne 69 tisíc divákov. Ten rekord nie je prekonaný dodnes, keď na záverečných turnajoch hrá 32 reprezentácií.

Foto: Pinterest

Mundial 1994 bol zároveň posledným, na ktorom hrali 24 krajiny. Hralo sa na štadiónoch v deviatich mestách, prebiehal od 17. júna do 17. júla.

Na ňom debutovali Grécko, Nigéria a Saudská Arábia. Pre sankcie ani v kvalifikácii nehrala Zväzová republika Juhoslávia, ktorá mala veľmi kvalitný tím, pozostávajúci z hráčov, ktorí sa kvalifikovali aj na ME 1992, patrili medzi favoritov, ale bola diskvalifikovaný.

Na MS 1994 vystúpilo samostatné Rusko, ako aj zjednotené Nemecko. Dobré výkony afrických selekcií na minulých turnajoch tomuto kontinentu zabezpečili tri miesta. Nórsko sa kvalifikovalo prvýkrát po roku 1938, Bolívia po roku 1950 a Švajčiarsko po roku 1966. Z turnaja vystali Uruguaj, Anglicko, Dánsko, Portugalsko, Maďarsko, ako aj Francúzsko, ktoré zmeškalo druhé MS po sebe.

Skupinová časť

Na MS 1994 v skupine A hrali Rumunsko, Švajčiarsko, USA a Kolumbia, ktorá vypadla po prvom kole. V spomienkach zostáva to, že kolumbijský hráč Andrés Escobar vsietil vlastný gól proti USA, pre ktorý bola Kolumbia eliminovaná a po návrate domov bol zavraždený.

Zo skupiny B postúpili Brazília a Švédsko, zatiaľ čo vypadli Rusko a Kamerun. V zápase Rusko – Kamerun (6:1), Oleg Salenko za Rusko dal päť gólov, zatiaľ čo Roger Milla vsietil gól za Kamerun a tak sa stal najstarším strelcom v dejinách MS (vtedy mal 42 rokov).

Zo skupiny C postúpili Nemecko a Španielsko, vypadli Južná Kórea a Bolívia, zo skupiny D sa kvalifikovali do druhého kola Nigéria, Bulharsko a Argentína (vypadlo Grécko). V skupine E sa udialo zatiaľ jediný krát v dejinách MS, že všetky reprezentácie mali rovnaký počet bodov (4), ako aj rovnaké gólové skóre (0).

Brazília vyhrala v USA! (Foto: FIFA.com)

Prvé nakoniec bolo Mexiko, lebo dalo tri góly. Postúpili aj Írsko a Taliansko a eliminované bolo Nórsko, ktoré dalo iba jeden gól. Zo skupiny F postúpili Holandsko, Saudská Arábia a Belgicko, zatiaľ čo vypadlo Maroko.

Osemfinále a štvrťfinále

Keď na rad prišlo osemfinále, zverejnené bolo, že Maradona bol pozitívny na doping teste, Argentínčania boli zdesení, čo využilo Rumunsko a v osemfinále ich poslalo domov. Úspešní v tejto fáze boli aj Švédi proti Saudskej Arábii, Holandsko proti Írsku, zatiaľ čo Brazília eliminovala hostiteľa.

Bulharsko po strieľaní penált premohlo Mexiko, Nemci porazili Belgicko, Španieli Švajčiarsko a Taliani po predĺžení Nigériu.

V štvrťfinále Švédsko lepšie strieľalo penalty v súboji s Rumunskom, Brazília vo výbornom zápase triumfovala nad Holandskom 3:2, Taliansko porazilo Španielsko a Bulharsko aktuálneho majstra Nemecko. Bulhari mali výbornú generáciu v čele so Stoichkovom, Balakovom, Borimirovom…

Záverečná fáza

V semifinále Roberto Baggio Talianom priniesol triumf nad Bulharsko, kým Romário v semifinále proti Švédsku jediným gólom zabezpečil finále pre Brazíliu. V súboji o tretie miesto Švédsko deklasovalo Bulharsko 4:0. Jeden z gólov dal aj legendárny Henrik Larsson, ktorý vtedy iba stúpal na veľkú scénu.

Baggio nedal, Brazília oslavuje… (Foto: sportskeeda.com)

Finále bolo ozajstnou šachovou hrou, obaja súperi hrali obozretne a defenzívne, čo za dôsledok malo 0:0 po 120 minútach hry, takže prvýkrát v dejinách o šampiónovi rozhodli penalty.

V sérii úspešnejšia bola Brazília a najväčším tragikom v talianskych radoch bol práve človek, ktorý im finále zabezpečil – Roberto Baggio, ktorý poslednú penaltu vystrelil nad bránu…

Brazília sa stala prvou krajinou so štyrmi titulmi majstra sveta, turnaj poznačili Brazílčan Romário, Talian Roberto Baggio, zatiaľ čo najlepšími strelcami boli Rus Oleg Salenko a Bulhar Hristo Stoichkov.

Prvýkrát v dejinách brankár dostal červenú kartu (Talian Gianluca Pagliuca proti Nórsku), za víťazstvo sa dostavalo tri body a nie dva, ako na turnajoch predtým a tiež prvýkrát v dejinách hráčom na dresoch, okrem čísel, písali aj mená.