V znamení informovania

ZO 14. ZASADNUTIA NRSNM

Dané je to dejinami: pred desiatimi rokmi 4. apríla v Starej Pazove členovia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny zložili prísahu a dali sa do húževnatej práce vypracovania štatútu NRSNM. Z toho dôvodu sa v piatok 12. apríla zasadnutie NRSNM konalo práve v Starej Pazove.

Najviac pozornosti sa venovalo informovaniu – aktuálnej spoločenskej téme podnietenej i návrhom Zákona o verejnom informovaní, tiež aktuálnou situáciou v slovenských médiách. Na chystaný zákon všetky národnostné rady zdieľajú takmer rovnaký názor, čiže majú početné pripomienky, ktoré už zaslali Ministerstvu kultúry, informovania a informačnej spoločnosti a Kancelárii pre ľudské a menšinové práva. Z textu návrhu zákona vyplýva v podstate len málo pozitívnych vecí. Najpodstatnejšou je definovanie verejného záujmu. Kladom je i to, že prebiehalo niekoľko verejných rozpráv o ňom, na ktorých sa zúčastňovali lokálne samosprávy, predstavitelia národnostných rád, verejných servisov atď. Schválením zákona v navrhnutej forme najohrozenejšie by boli lokálne médiá, pre ktoré by privatizácia vo väčšine prípadov mohla znamenať i zánik. Lebo nemajú svoje budovy, nemajú adekvátnu techniku, frekvencie sú otázne, rovnako tak ako by bol otázny i záujem budúceho majiteľa zachovať doterajšiu programovú koncepciu, povahu a rozsah vysielaní. Zdá sa však, že boj o ich záchranu prebieha len na jednej úrovni či pár úrovní. Možno to zistiť napríklad zo skutočnosti, že Národnostná rada vyzvala lokálne samosprávy, aby vyjadrili svoj názor na lokálne médiá v budúcnosti, ale – ozvena žiadna. Žeby tieto médiá boli atraktívne len v (pred)volebnom období? – ako bolo neraz počuť. Tak či onak, pred NRSNM je predsavzatie zaoberať sa i problémom komunikácie na tejto relácii, snažiť sa spolu s lokálnymi samosprávami zachovať slovenské médiá, ktoré majú už úctyhodnú tradíciu.

Členovia rady pozornosť venovali aj aktuálnej situácii v slovenských médiách – presnejšie v Slovenskej redakcii Rádia Nový Sad a Televízii Vojvodina, ako aj v časopise Vzlet a týždenníku Hlas ľudu.

Históriu a súčasné pomery v Slovenskej rozhlasovej redakcii prezentovala zodpovedná redaktorka a predsedníčka Výboru pre informovanie Milina Florianová. Za posledné dve desaťročia sa viackrát menili vysielacie termíny a vysielacie vlny, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo aj na počet poslucháčov. Takmer najväčším problémom redakcie je kádrová situácia. Počet jej zamestnancov neustále klesá a zamestnávanie nových pracovníkov im brzdia. Technické vybavenie je uspokojujúce, vďaka donácii NRSNM a agentúry Slovak Aid. Za jeden z prvých krokov k vyriešeniu tejto nemilej situácie členovia redakcie považujú priame zapojenia sa NRSNM. Navrhujú, aby jej predstavitelia navštívili vedenie Rádio-difúznej ustanovizne Vojvodiny s cieľom upozorniť na problém kádrov a iné problémy redakcie.

Problém deficitu kádrov má aj Slovenská redakcia TV Vojvodina. Jej členka Jarmila Labátová-Štrbová sa zmienila aj o nedostatočnom dosahu TV signálov, pre ktorý takmer tretina pokrajiny nie je krytá. Veľkým problémom je aj nejasne regulovaná deľba predplatného medzi RTV Vojvodina a Rádio-televíziou Srbska. Obnoviť dopisovateľskú sieť, podporiť vlastnú umeleckú produkciu, odborne zdokonaľovať a kádrovo omladiť redakciu – je to iba časť aktivít, ktorými by sa redakcia mohla dostať do lepšieho položenia.

O situácii v NVU Hlas ľudu sa zmienil riaditeľ Samuel Žiak, ktorý stručne podal genézu jej vývoja od začiatkov po súčasnosť. Podotkol, že by sa schválenie Zákona o verejnom informovaní a médiách, v terajšej podobe, veľmi negatívne finančne odzrkadlilo aj na Hlas ľudu. V súčasnosti je situácia taká, že sa z predaja novín, reklám a projektov z finančných potrieb zabezpečuje zhruba 30 %, pokým  sa 70 % zabezpečuje z pokrajinského rozpočtu. O redakčnej politike, jej zásadách a plánoch, ako i o novinkách týkajúcich sa najmä využívania internetu zmienil sa zodpovedný redaktor týždenníka Michal Ďuga. Aj zodpovedný redaktor časopisu Vzlet Stevan Lenhart hovoril o histórii časopisu, rozvoji, spolupráci s inými časopismi a plánoch do budúcna.

Po výklade všetkých predstaviteľov médií odznel uzáver, že v súčasnosti je situácia najmenej povážlivá v NVU Hlas ľudu, aj keď ide o počet zamestnaných, podmienky práce a redakčnú politiku, avšak všetky redakcie majú záväzok  svoje vysielania, resp. články prispôsobiť tejto dobe.

O probléme so zabezpečením učebníc v menšinovom jazyku, ako zdôraznila predsedníčka Výboru pre vzdelávanie  PaedDr. Svetlana Zolňanová, presnejšie o skutočnosti, že chýba 22 titulov v katalógu v slovenskom jazyku, informoval aj Verejný servis RTS. Z Ministerstva školstva, vedy a technologického rozvoja vydavateľstvá dostali sľub, že sa z republikového rozpočtu bude financovať tlač menšinových učebníc. Problém sa naskytol aj ohľadom zápisu do prvej triedy Gymnázia J. Kollára v Báčskom Petrovci v školskom roku 2013/14. Navrhnutých je iba 60 miest a potrebné je uchádzať sa o 90 miest, teda o tri triedy v slovenskom jazyku, ako to bolo aj doteraz.

V minulom roku NRSNM vyhlásila základné školy v Kovačici, Pivnici, Petrovci a Kysáči za inštitúcie osobitného významu v oblasti vzdelávania pre slovenskú národnostnú menšinu. V tomto roku do tejto skupiny pribudli ďalšie školy: ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, ZŠ Jána Kollára v Selenči, ZŠ Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku. Do tejto skupiny navrhli zaradiť aj ZŠ Jána Amosa Komenského v Kulpíne a ZŠ Bratstvo v Aradáči a v súlade so Zákonom o národnostných radách čiastočne prebrať zakladateľské práva nad uvedenými školami.

Po podanej demisii predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Annamárie Boldockej-Grbićovej členovia NRSNM na túto pozíciu zvolili Zdenku Valentovú-Belićovú.

J. Pániková