V znamení jubileí

29.máj 2019

V znamení jubileí

Od roku 2002, keď vtedajší členovia Rady Miestneho spoločenstva po prvýkrát usporiadali oslavy k sviatku a stanovili dátum 25. mája, každoročne prebiehajú trojdňové oslavy venované narodeninám Petrovca.

V slovenskom ľudovom kroji hostí vítali Andrea Danková a Andrej Jaroslav Javorník

Slávnostná akadémia v tom má svoje výsostné miesto, pripomínajúc významné jubileá a okrúhle výročia a udelením ďakovných listín jubilujúcim inštitúciám, spolkom, združeniam na znak úcty k zachovaniu identity a slovenskosti.

Tohtoročné oslavy Dňa Petrovca sú výnimočné množstvom ozaj ojedinelých výročí, ktoré ovplyvnili nielen celú slovenskú Dolnú zem, ale pozitívnymi osobnosťami a udalosťami významne a natrvalo zasiahli aj do celonárodnej slovenskej kultúry, vzdelanosti, umenia, literatúry, architektúry, ba aj do hospodárskej vyspelosti.

Slávnostnú akadémiu poctili aj úradná delegácia z Nadlaku, podpredsedovia NRSNM a pokrajinskí poslanci Dr. Tatiana Vujačićová a Pavel Surový, predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, predseda obce Srđan Simić, predseda Zhromaždenia obce Dr. Ján Šuľan, farár petrovský Ján Vida, predstavitelia obecnej správy, predsedovia spolkov a inštitúcií, ktorých v úvodnej časti pozdravil predseda Rady Miestneho spoločenstva Ondrej Bovdiš. Predtým zaznela hymna Petrovská v podaní evanjelického cirkevného spevokolu, ktorý nacvičuje kantorka Slovenka Benková-Martinková.

Letela hus biela… v prednese Ivety Kováčovej a v sprievode otca Samuela

Petrovské vzácne jubileá – bez nich by naša súčasnosť bola ďaleko chudobnejšia. Z úcty voči predkom pripomenuli si 130 rokov od založenia Petrovského spevokolu, sté výročie založenia Gymnázia Jána Kollára, Slovenských národných slávností, ako i tlačiarne v Petrovci, ktorá sa storočnice dožíva v nezávideniahodnom stave. Sedemdesiatpäť rokov je v tomto roku, čo sa mladí ľudia postavili proti fašizmu a v Petrovci založili XIV. vojvodinskú údernú slovenskú brigádu a v tomže roku vyšlo aj prvé číslo jediného nášho informátora, priameho svedka udalostí, týždenníka Hlas ľudu. K tomuto jubileu sa priradilo ďalšie, a to 25 rokov od malého formátu. Pred sedemdesiatimi rokmi založené bolo v Petrovci aj múzeum a v rámci neho pred tridsiatimi rokmi Galéria Zuzky Medveďovej.

Rok bohatý na výročia autorka scenára A. Horvátová zviazala do jedného celku pod menom Petrovské vzácne jubileá. Veď ešte roku 1891, ako sa dozvedáme z historických prameňov, v Petrovci založili Petrovský spevokol, ktorý bol formálne registrovaný roku 1901 a okrem spevu mal zastrešovať aj ďalšie umelecké činnosti. Jeho zakladanie mali na starosti vtedajší učitelia.

Založené 1. októbra 1919, keď petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke ako predseda kuratória slávnostne menoval prvých profesorov, petrovské gymnázium vyrástlo vtedy z takmer dvestoročných hospodárskych a kultúrnych tradícií juhoslovanských Slovákov. Jeho prvú budovu postavili v roku 1923 z vlastných dobrovoľných príspevkov, za finančnej pomoci vlády Československej republiky a Slovákov zo zámoria a v značnej miere vlastnou dobrovoľnou prácou Petrovčanov.

Dievčenská spevácka skupina FS Petrovčan slávnostne na slávnostnej akadémii Petrovské vzácne jubileá (foto: Dejan Budić)

V ďalekom roku 1919  28. augusta odznelo prvýkrát kultúrno-spoločenské podujatie, nie však slávnosti. Rok čo rok boli pre túto akciu príznačné manifestačné akcie, pokrokové revolučné idey. Tak už druhé podujatie organizovala  Sokolská jednota, ktorá bola založená v marci 1920, pričom do programu boli zaradené aj sokolské cvičenia. Pre tieto slávnosti je príznačná zbierka na výstavbu budovy gymnázia. Od  tretích slávností k sokolským cvičeniam pribudli aj futbalové zápasy. Slovenskými národnými slávnosťami sa toto podujatie volá od roku 1924.

Po roku 1918 v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov centrom kultúrneho života dolnozemských Slovákov sa stal Báčsky Petrovec. Preto aj tu vznikla myšlienka založiť vlastnú slovenskú kníhtlačiareň. Dvadsiateho druhého decembra 1918 sa stretli na porade v Petrovci poprední občania na čele s predsedom porady Jánom Čajakom. Dohodli sa o založení kníhtlačiarne ako účastinárskej spoločnosti v Petrovci a vyzvali občanov na upisovanie účastín. Od samého začiatku roku 1919 sa v kníhtlačiarni tlačili slovenské noviny Zora a slovenský politicko-spoločenský dvojtýždenník Dolnozemský Slovák.

Antifašistická orientácia vo verejnom a politickom živote vojvodinských Slovákov sa naplno prejavila práve pred druhou svetovou vojnou. Prostredníctvom rôznych informačných prostriedkov (Národná jednota, Národný kalendárNový život) narušované boli idey a ciele, ktoré si vytýčil fašizmus. Stupeň informovania o svetovom dianí  medzi Slovákmi je pekne vyjadrený v úvodnom článku Národnej jednoty v čísle z 1. júna 1940: Buďme na všetko prichystaní! Preto musíme tu stáť všetci, v jednom šíku, chlap do chlapa, a so svojimi bratmi Juhoslovanmi brániť svoju vlasť, svoje domy a svoje rodiny.  Po aprílovej vojne, okupácii a rozdelení Juhoslávie určitý počet Slovákov vstúpil do radov národnooslobodzovacieho hnutia. Vznikli prvé organizácie v Báčskom Petrovci, Hložanoch, Pivnici, Kulpíne. V Báčskom Petrovci 11. novembra 1944 v popoludňajších hodinách bola založená prvá slovenská brigáda, ktorá 26. novembra dostala pomenovanie XIV. vojvodinská úderná slovenská brigáda a zaradená bola do päťdesiatej prvej divízie. Gymnázium v Báčskom Petrovci sa používalo ako kasáreň a na jeho nádvorí príslušníci novozaloženej brigády mali svoje prvé vojenské výcviky. V čase formovania brigáda počítala dvesto bojovníkov, prevažne z Novosadského oddielu. Za necelý týždeň sa počet zvýšil na takmer tisíc päťsto bojovníkov.

V oslobodenom Petrovci 19. októbra bolo vytlačené prvé číslo Hlasu ľudu.  Ten historický deň sa oslavuje ako Deň Hlasu ľudu. Noviny Hlas ľudu boli založené z iniciatívy, ba z príkazu slovenskej roty Novosadského partizánskeho oddielu. S ním sa však nezačali dejiny slovenskej tlače na území Vojvodiny. Začiatky slovenskej tlače nachádzame v roku 1864 vydaním časopisov Slávik a Zornička. Okrem nich vychádzali aj iné slovenské noviny a časopisy. Prvé číslo vyšlo v náklade 800 kusov a delilo sa zdarma. Na druhej strane novín čitateľov zaväzovalo heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Po slovenských osadách roznášali ho osobitní kuriéri.

Založenie múzea slovenskej menšiny na území niekdajšej Federatívnej ľudovej republiky Juhoslávie iniciovala Matica slovenská (Muzeálno-zberateľský aktív Matice slovenskej), keď sa na inštalovanie výstavy na SNS v roku 1946 začal zbierať predovšetkým etnografický materiál. Na Slovenských národných slávnostiach v Petrovci 7. augusta 1949 bolo Slovenské múzeum otvorené.

V hudobných bodoch slávnostnej akadémie sa zaskveli: Iveta Kováčová a otcom Samuelom, hrou na syntetizátore Hana Matea Rybárová, na husliach Martin Ján Javorník a Ksenija Magdaléna Rybárová, ktorá spolu s Irenou Struhárovou, Martinou Benkovou a Alexandrou Horvátovou podali početné historické udalosti a významné dátumy. K tomu aj Andrea Lačoková v sprievode Lego duo bandu a dievčenská spevácka skupina FS Petrovčan za harmonikového sprievodu Zdenka Makovníka.

A tak aj preto dnes, zajtra i pozajtra, a chce sa veriť, že aj o ďalších sto či tristo rokov v týchto prostrediach slovenskej Dolnej zeme, zostane iba na nás, a len na nás, aby sme si možno viac ako inokedy uvedomili, že Deň Petrovca nie je iba sviatkom pre sviatok, ale zajedno aj dôvodom na reflexiu svedomia a morálno-etickej obrody spolunažívania celej slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Foto: kulpin.net

 

A. HORVÁTOVÁ
A. HORVÁTOVÁ

ANNA HORVÁTOVÁ (1968) Je jazykovou redaktorkou v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu. V roku 1995 nastúpila do pracovného pomeru v NVU Hlas ľudu. Stará sa o jazykovú čistotu týždenníka Hlas ľudu, mládežníckeho časopisu Vzlet a knižných vydaní. V roku 2013 vydala príručku pod názvom Jazykové omyly – Z jazykovej kultúry vojvodinských Slovákov, ktorej vydavateľmi sú NVU Hlas ľudu a Asociácia slovenských novinárov. Kontakt: horvatova@hl.rs