Veľkonočný pozdrav!
Z milosti Božej svätíme druhú výročitú slávnosť, slávnosť veľkonočnú. Táto slávnosť nám vydáva svedectvo o slávnom vzkriesení Pána Ježiša Krista. Kristovo vzkriesenie je najradostnejšia udalosť v dejinách ľudstva, plná nádeje pre veriaci ľud. Pre svet je divné, že Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, ale pre veriaceho človeka je to samozrejmé, jasné a logické, že Kristus nemohol zostať v hrobe. Vstal, a musel vstať z mŕtvych, slávne a víťazne. Tam na prvú Veľkú noc Pán Boh poslal anjelov, ktorí predivne odvalili kameň od hrobu, v ktorom bol Pán Ježiš Kristus uložený.
Kristus vstal z mŕtvych! Táto správa z veľkonočných evanjelií nám dodnes znie v myšlienkach ako vzácna ozvena a napĺňa nás nádejou. Kristus premohol smrť. To je vzácne a spravodlivé dokončenie Jeho vykupiteľského diela. A ono je zároveň aj najdôležitejší dôkaz Ježišovej božskosti.
Veľkonočné ráno naplnilo veľkou radosťou učeníkov a prvých kresťanov, ale rovnakou radosťou napĺňa aj nás. A je to správne, lebo od otvoreného Kristovho hrobu musí vychádzať veľká radosť do celého kresťanského sveta, lebo tu v Ježišovom vzkriesení prežívame tú veľkú pravdu, že Boh je naozaj Bohom živých a Bohom života. Avšak istota Kristovho víťazstva nad smrťou by nebola potešujúca, keby sme si pred prijatím veľkonočnej zvesti neuvedomili, že práve svojimi hriechmi a prestúpeniami sme zapríčinili Kristovo umučenie a smrť. Boh nenechal svojmu Jednorodenému vidieť porušenie, ale Ho vyviedol z ríše hrobu a vzkriesil Ho k novému životu. A preto, že vieme, že Kristus je prvotina všetkých zosnulých, tieto slová sa môžu vzťahovať aj na všetkých, ktorí sú Kristovými nasledovníkmi. Aj Božie deti, ktoré patria Kristovi, nezostanú v hrobe, nebude nad nimi smrť večne panovať, ale budú žiť v spoločenstve so svojím Pánom. A tak môžeme povedať, že pravou zárukou večného života je práve Pánovo vzkriesenie z mŕtvych.
V Evanjeliu podľa Jána 17,3 je napísané: „A to je večný život, aby poznali Teba jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“
Večný život podľa slov Pána Ježiša Krista znamená žiť v spoločenstve s Kristom, čerpať z Toho, ktorý je opravdivým životom, totiž z Boha, a to prostredníctvom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý je zárukou večného života nášho spoločenstva s Bohom už tu v časnom živote. Lebo sám Boh si v nás a v našich srdciach robí svoj príbytok, Jeho Duch nás napĺňa, Jeho život nás preniká a my môžeme s potešením poznávať, že sme prenesení zo smrti do života. Keď túto skutočnosť prijmeme s vierou, tak môžeme správne pochopiť, čo je časná smrť. Preto sa pri časnej smrti nermútime príliš, ako tí, čo nemajú nádej. Lebo veríme, že smrť je len prechod z jedného do druhého sveta. Hrob je pre nás nie prístrach, lebo po smrti nás očakáva spoločenstvo s Bohom, spoločenstvo, ktoré je omnoho dokonalejšie, ako ho môžeme prežívať v časnosti. Aby sme všetkého toho mohli byť účastní, musíme sa usilovať o to, aby sme už tu v časnom živote žili ako Božie deti a prinášali ovocie Ducha, a to je láska, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. Čím viac budeme naplnení a preniknutí Duchom nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, a čím viac budeme žiť životom lásky, tým viac môžeme mať nádej, že život večný v plnosti dosiahneme po časnej smrti z milosti Božej.
Vo svetle Ježišovho víťazstva nad smrťou sa nám ľuďom smrť a hrob viac nejaví ako prístrach. Je to preto, lebo naša viera vo Vzkrieseného Krista otvára nám výhľady do krásnej budúcnosti, kde už viac nie je ani smrti, ani bolesti, ani zármutku, a kde sa viera stáva videním. Tento pohľad do ríše večného života nás však nechce odviesť od povinností a úloh v časnom živote, ale práve naopak napomína nás, aby sme využili každú chvíľu pozemského života k tomu, aby sme rozsievali v živote dobré semeno, z ktorého má vyrásť žatva večného života. Preto Veľká noc je sviatok radosti, lebo je sviatok života, a to života tvorivého už tu v časnosti a istoty života večného po smrti.
Slávne vzkriesenie Kristovo nech nám poslúži k posväteniu nášho života v radostnej nádeji, že v Ňom a s Ním je istota pokojného a požehnaného veľkonočného života.
Samuel Vrbovský, biskup
