Veľvyslanec Fedor Rosocha v Starej Pazove

V mene základnej školy vzácneho hosťa – Jeho Excelenciu v tomto prostredí pozdravil a privítal Janko Havran, riaditeľ tejto výchovno-vzdelávacej ustanovizne. Zasadnutiu sa zúčastnili Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, Libuška Lakatošová, predsedníčka SKUS hrdinu Janka Čmelíka, Zdenko Uheli, predseda MOMS, Igor Feldy, senior siemsky a farár staropazovský, Alexander Bako, predstaviteľ Strediska pre kultúru Stará Pazova, Boris Babík, predseda Rady MS Stará Pazova, Jaroslav Miklovic, profesor dejepisu v škole, a Igor Hudec, tamojší súkromný podnikateľ.

Počas 90-minútového zasadnutia jeho aktéri poinformovali veľvyslanca Rosochu o aktuálnej situácii v inštitúciách a ustanovizniach, z ktorých prichádzajú. Veľvyslanec chcel nielen spoznať, to čo sčasti už pozná, ale hlavne vypočuť si, kde títo uvedení predstavitelia slovenských inštitúcii a ustanovizní v Starej Pazove vidia lepší priestor a možnú pomoc Slovenskej republiky cez Veľvyslanectvo SR vo svojich projektoch a záujmoch.

Uvedení predstavitelia sa netajili spokojnosťou, že sa môžu zúčastniť takéhoto spoločného zasadnutia. Veľvyslanec SR v Belehrade povedal, že základným zámerom jeho príchodu do Starej Pazovy bolo stretnúť sa s predstaviteľmi slovenskej menšiny, stretnúť sa s predstaviteľmi obce, aby sme si veľmi otvorene, v neformálnej debate povedali to, čo nás všetkých trápi, kde vidíme výzvy a v konečnom dôsledku ako tie zámery realizovať. Bola tam skutočne otvorená diskusia a ohľadom nastolených niektorých poznámok veľvyslanec povedal: „Ja by som tú kritiku nazval konštruktívnou kritikou a je stále pozitívom a prínosom pri debatách a hranica medzi kritikou a iným názorom tiež je veľmi úzka. Ja nevnímam to, čo bolo dnes povedané, skutočne ako kritiku, ale ako otvorenú výmenu názorov.“

Odznelo tam, že veľvyslanectvo nemôže uzatvárať niektoré dôležité veci, žiadosti, projekty, ale tí, čo majú ďalej nejaké ciele a chcú pozitívne dosiahnuť niektoré zlepšenia, iba usmerniť, kde môžu hľadať pomoc: „Tie kanály sú presne nastavené, možno nie každý vie, akým spôsobom postupovať, skutočne veľvyslanectvo nemá finálne rozhodovacie právo, ale je stále pripravené byť nejakou poradnou inštitúciou, vie pomôcť a nasmerovať, takže treba v nejasnostiach pre predkladateľov projektov obrátiť sa na veľvyslanectvo a stále tam odpoveď, možno nie stále odpoveď, akú hľadajú, ale stále tu nájdu odpoveď v záujme presadzovať svoje veci.“ S priebehom zasadnutia v Starej Pazove F. Rosocha bol spokojný. „Skutočne ten formát ako bol nastavený a otvorenosť účastníkov dnešného stretnutia hodnotím ako vysoko pozitívne.“

Ako odznelo na tejto schôdzi, tamojšie slovenské inštitúcie a ustanovizne majú výnimočne dobrú spoluprácu so staropazovskou lokálnou samosprávou a o svojich dojmoch z tejto schôdze predseda Radinović povedal: „Nesmierne som rád, že veľvyslanec F. Rosocha pobudol na oficiálnej návšteve v Starej Pazove. O niektorých otázkach sa hovorilo celkom otvorene a verím, že aj toto zasadnutie v budúcnosti prinesie výsledky.“ Podľa jeho slov Obec Stará Pazova je vždy pripravená pomôcť a netajil sa spokojnosťou, že v tomto prostredí všetko funguje v tom najlepšom zmysle slova. Veľvyslanec Rosocha sa s predsedom Radinovićom už stretol a vtedy hlavne hovorili o ekonomickej spolupráci.

O tom, k čomu dôležitému na záver zasadnutia došli jeho aktéri, hovoril J. Havran. „Veľmi sme spokojní, že sa toto zasadnutie uskutočnilo, i keď som ešte skôr očakával návštevu veľvyslanca, ale pre jeho záväzky sa to realizovalo iba dnes. Tá komunikácia aj doteraz bola veľmi dobrá a my Slováci tu žijúci sme vždy mali možnosť aj na iných podujatiach či už na úrade alebo šírom Vojvodiny porozprávať sa s ním, požiadať o niečo, ak treba, eventuálne radu, vyjadriť nejaké mienky. Máme také tri body, o ktorých sme sa zhodli, že ich napíšeme a zašleme na rozličné adresy na Slovensko. To sú, aby slovenský štát vynašiel nejakú možnosť, hlavne financie, aby pomohol Slovákom tu žijúcim podobne ako to pomáha maďarský štát Maďarom, ktorí tu žijú vo Vojvodine (pomoc v školstve a v iných inštitúciách). Druhá požiadavka je myšlienkou, ktorá nám je dlho pred očami a vzťahuje sa na pomoc slovenského štátu študentom, ktorí študujú tu na fakultách v Srbsku (podpora, aby tu študovali a zostali pracovať) a tretia požiadavka sa týka slovenského domu. Boli rôzne koncepcie, či jeden v Novom Sade, veľký pre všetkých Slovákov vo Vojvodine, a či regionálne, na čom sa zhodli i účastníci okrúhleho stola, ktorý sa uskutočnil v marci na Veľvyslanectve SR, teda aby sa v každom regióne vystaval slovenský dom (v Srieme, Banáte, Báčke) a tiež aj v Novom Sade. Komisia, kde sú predstavitelia z každého regiónu a daných inštitúcií, zostáva pri tom, aby to boli štyri regionálne centrá.“

Veľvyslanec Rosocha so svojimi hostiteľmi sa poprechádzali aj stredom mesta a navštívili aj novú evanjelickú faru, Ústredný archív SEAVC v Srbsku a Galériu Miry Brtkovej pri Stredisku pre kultúru Stará Pazova.