Viacrozmerný osoh

ŠTRUKTÚRA PRÍJMOV A VÝDAVKOV PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOV V SRBSKU

Fakty sú sväté. Tento návod neplatí len v publicistike, ale aj v iných spoločenských oblastiach či hospodárskych odvetviach. S cieľom získať údaje o štruktúre podnikateľských príjmov a nákladov, teda aj o charakteristikách a špecifikách výrobných procesov všetkých odvetví národnej ekonomiky, Republikový štatistický ústav (RŠÚ) organizoval, za finančnej pomoci EÚ a v rámci IPA projektu, rozsiahly prieskum v roku 2011. Účinkovalo v ňom až 17 500 podnikateľských subjektov: hospodárskych spoločností, štátnych orgánov a inštitúcií, neziskových inštitúcií, podnikateľov, niektorých finančných inštitúcií.

Predmetom záujmu boli údaje týkajúce sa príjmov z predaja výrobkov, zisky z predaja obchodných tovarov a služieb, výrobné náklady a trovy služieb, stav zásob na konci vyúčtovacieho obdobia…

Získané hĺbkové poznatky, zverejnené v hrubej publikácii prezentovanej koncom apríla v Belehrade, majú mnohoraký význam. Na strane jednej umožňujú zistiť súčasnú štruktúru ekonomiky a prepojenie jej hospodárskych činností. V rovine druhej sú príležitosťou analyzovať diverzifikáciu podnikania, účasť primárnych výrobkov v celkovej výrobe, ako aj tovarového obratu v obrate celkovom. Do tretice, je tu možnosť rozboru účinnosti a konkurencieschopnosti našich hospodárskych spoločností a podielu najdôležitejších výdavkov v podnikateľských nákladoch… podčiarkuje vyšší poradca v  Úseku národných účtov RŠÚ Rade Ćirić.

Len niektoré zo zaujímavých poznatkov. Príjmy z vedľajších činností sa pohybujú od 3 percent v úseku výroby elektrickej energie do 30 percent v úseku iných služieb. Príjmy z nájomného sú najčastejším dodatočným prameňom príjmov ekonomických subjektov. Najčastejšie zmeny náplne podnikania si možno všimnúť u malých hospodárskych spoločností a podnikateľov. Rôzna je účasť obchodného obratu v celkovom obrate hospodárskych spoločností: siaha od 0,8 percenta v prípade obchodovania s nehnuteľnosťami, či 30 percent v úseku poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva, po 95 percent v úseku obchodníctva.

Pri zásobovaní energiami (elektrickým prúdom, plynom, parou) účasť tovarového obratu dosahuje 48 percent pre špecifický systém obchodovania a distribúcie uvedených energií. Náklady na energie sa hýbu v rozpätí od troch percent v odvetví informačnom a komunikačnom, po 31 percent v úseku dopravy… Tieto, ako i údaje o účinnosti podnikania, sledované cez pomer celkové náklady celkové podnikateľské príjmy, sa zrejme bude dať viacúčelovo využiť: tak pri makroekonomických analýzach, ako aj pri monitoringu a koncipovaní hospodárskych a iných politík. Preto už teraz o ne javia záujem viaceré štátne orgány a inštitúcie.

                                                                           O. Filip