Vo svete čoraz viac podporované (1)
Hodnota odvetvia ekologického poľnohospodárstva sa v USA a v Európskej únii odhaduje približne na 40 miliárd eur a toto číslo každý rok rastie. Iná je situácia u nás. Ekologické poľnohospodárstvo v Srbsku ešte nestihlo zapustiť hlbšie korene.
Aj keď sa v poslednom období situácia mení, stále sme iba na začiatku. Medzi farmármi je málo zainteresovaných, lepšie povedané málo tých, ktorí sa naozaj zaoberajú ekologickým poľnohospodárstvom (organickým, biopoľnohospodárstvom). Jedným z hlavných nedostatkov tohto odvetvia poľnohospodárstva je nízky stupeň vedomostí, ktoré sú obmedzené aj v konvenčnej výrobe a slabá informovanosť. Srbsko má prírodný potenciál pre ekopoľnohospodárstvo, ako aj pre ostatné spôsoby poľnohospodárskej výroby, ale len veľmi nízke percento poľnohospodárskych plôch je zaradených do ekologického poľnohospodárstva.
Ekologické poľnohospodárstvo a výroba zaznamenala v nedávnej minulosti naozaj nebývalý rozmach, vrátane rastúceho počtu ekologických prevádzkovateľov – čo je skupina zahŕňajúca poľnohospodárov, výrobcov, spracovateľov…
Úcta k životnému prostrediu a zdraviu pôdy bola vždy jednou z priorít ekologických poľnohospodárov a je mimoriadne dôležitá pre nás všetkých. Preto ekologické poľnohospodárstvo uprednostňuje obnoviteľné zdroje a recykláciu. Okrem toho pri chove hospodárskych zvierat berie ekologické poľnohospodárstvo osobitný ohľad na zdravie a blaho zvierat, ako aj na prísne regulované používanie krmiva. Ekologické poľnohospodárstvo rešpektuje aj vlastné metódy životného prostredia na kontrolu škodcov a chorôb pri pestovaní plodín a chove hospodárskych zvierat. Zakazuje alebo obmedzuje používanie chemicko-syntetických pesticídov, chemických hnojív, rastových hormónov, antibiotík a genetických modifikácií. Ekologickí poľnohospodári používajú namiesto toho celý rad techník, ktoré podporujú ekosystémy a znižujú znečistenie.
Európa má najväčší a najprepracovanejší trh ekologických produktov na svete. Vysoká úroveň rastu tohto trhu spôsobuje, že mnohé sektory trpia nedostatočným zásobovaním, takže nedostatok miestnej produkcie sa musí vyrovnávať dovozom.
Nosným princípom ekologického poľnohospodárstva je hospodárstvo zladené s prírodou, s dôrazom na ochranu životného prostredia, kvalitu života zvierat a vytvárajúce nové príležitosti v prospech vidieckeho obyvateľstva. Namiesto umelých náhrad využíva ekologické poľnohospodárstvo prirodzené zdroje. Zakázané sú geneticky modifikované organizmy (GMO). V záujme kontroly dodržiavania noriem ekologického poľnohospodárstva sú výrobcovia každoročne podrobovaní inšpekciám. S narastajúcou informovanosťou verejnosti o výhodách ekologickej výroby a jej hodnoty nastáva postupný rozmach ekologického sektora.
Okrem toho, že ekologické poľnohospodárstvo nám zabezpečuje potraviny a nápoje, môže tiež stimulovať spoločenský a ekonomický rozvoj prostredníctvom: trvalo udržateľného rozvoja vidieka, pracovných príležitostí, vytvárania väzieb medzi výrobcami a spotrebiteľmi.
Vďaka každoročnému približne 10 % rastu trhu ekologickej výroby sa zvýšil potenciál potravinového zásobovacieho reťazca i vidieckeho obyvateľstva. Najvýraznejšie sa to prejavuje v ekonomickom zisku poľnohospodárov, spracovateľov, distribútorov i maloobchodu. V krajinách, kde je ekologické poľnohospodárstvo na vysokej úrovni, priaznivý vplyv pocítili aj iné vidiecke ekonomické odvetvia, či už priamo alebo nepriamo súvisiace s týmto sektorom. Nárast ekonomických aktivít znamená viac pracovných príležitostí a väčší potenciál vidieckych oblastí udržať si populáciu či pritiahnuť nových obyvateľov.
Prvé nariadenie Európskej únie týkajúce sa ekologického poľnohospodárstva bolo vypracované v roku 1991 a realizované v roku 1992. Jeho zavedenie bolo súčasťou reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a vyvrcholením procesu oficiálneho uznania ekologického poľnohospodárstva v členských štátoch EÚ. Ekologické nariadenie stanovilo základné pravidlá pre rastlinnú výrobu, spracovanie biopotravín a ich kontrolu. Nariadenie sa každoročne dopĺňalo a jeho záber sa rozširoval. Ďalšie pravidlá boli napríklad prijaté v rokoch 1992 a 1995, ktoré umožňovali vytvorenie jedinečného loga pre sektor ekologického poľnohospodárstva a riešili technické záležitosti ako napr. označovanie a dovoz.
Ďalším dôležitým míľnikom bol rok 1999, keď Rada prijala nariadenie, ktoré zaviedlo podrobné pravidlá Spoločenstva pre chov ekologických hospodárskych zvierat a zakázalo GMO v ekologickej výrobe. V dôsledku tohto neustáleho pozmeňovacieho procesu sa dosiahla komplexnosť pravidiel starého nariadenia, avšak tieto pravidlá sa zároveň stali veľmi zložitými a náročnými na pochopenie a interpretáciu. Z tohto dôvodu bolo nové ekologické nariadenie vytvorené takým spôsobom, aby sa ekologická legislatíva stala transparentnejšou a aby ju bolo možné ľahšie pochopiť.
(Pokračovanie)
Ľ. S.
