V sobotu 30. septembra sa na Slovensku konali predčasné parlamentné voľby, ktorým predchádzala pomerne silná kampaň zúčastnených politických strán, ktorej začiatok ohlásili 9. júna tohto roku. Od vzniku Slovenskej republiky išlo o štvrté predčasné voľby, presnejšie konali sa ešte v rokoch 1994, 2006 a 2012.
Predčasné voľby sa totiž konali kvôli dlhotrvajúcim sporom medzi Igorom Matovičom, bývalým predsedom vlády SR a stranou Sloboda a solidarita. Nakoniec spor vyvrcholil tým, že vláde Eduarda Hegera bola 15. decembra 2022 vyslovená nedôvera parlamentu a následne prezidentka SR Zuzana Čaputová vyhlásila predčasné parlamentné voľby.
Do volieb bolo zaregistrovaných 25 politických subjektov, z čoho bola jedna trojčlenná koalícia. Presnejšie na kandidátskych listinách bolo evidovaných až 2 728 kandidátov, z čoho bolo 679 žien.
Podľa prieskumov išlo o najdrahšiu kampaň politických strán doteraz. Niektoré strany boli pri kampani stopercentne transparentné, kým niektoré, ako napríklad strana Smer, by sa nemohli pochváliť transparentnosťou. Kampaň sa, samozrejme, týkala sľubov a prezentácii programov jednotlivých politických subjektov. Medzi dominantné témy patrili: inflácia, energetická kríza, ekonomické problémy, zahranično-politická otázka (prevažne týkajúca sa situácie na Ukrajine a postoja Slovenska voči Rusku a Európskej únii), postavenie osôb LGBTI na Slovensku a pod.
Pred voľbami sa realizovali volebné prieskumy a tie do posledného momentu ukazovali, že sa do finálneho boja pustia strana Smer – SD a politické hnutie Progresívne Slovensko. No prieskumy sa mýlili v tom, že to bude tesné, no nebolo. Smer – SD získal 22,9 %, kým Progresívne Slovensko 17,9 %. Mnohých však prekvapil návrat strany Smer – SD, ktorá v minulých voľbách pomerne zle dopadla. Tretie miesto obsadila strana Hlas – SD, štvrté trojčlenná koalícia OĽANO, Kresťanská únia a Za ľudí. Do parlamentu sa dostali ešte Kresťansko-demokratické hnutie, Sloboda a solidarita a Slovenská národná strana. Ide o strany, ktoré majú v konečnom dôsledku rozličný politický program, čo smeruje k otázke, ako bude zostavená nová vláda.
Volebná účasť v predčasných parlamentných voľbách bola 68,5 %, presnejšie z oprávnených 4 388 872 voličov, svoj hlas odovzdalo 3 007 123 občanov Slovenska.
Strana Smer – SD poverenie na zostavenie novej vlády dostala dnes, a teraz budú pokračovať už iba dvojtýždňové rokovania s politickými stranami. Politológovia odhadujú, že bude veľmi zložité zostaviť vládu s politickými stranami, ktoré svoj politický program majú veľmi odlišný. Podľa predpokladov koalíciu by mohli vytvoriť strany Smer, Hlas a SNS. K nim by sa možno pridalo aj KDH. No jedinou pre mnohých nádejou je práve strana Hlas na čele s Petrom Pellegrinym, ktorý pred rokmi odišiel zo strany Smer a vytvoril si vlastnú, teda Hlas, takže zdá sa, že to všetko je teraz už len postavené na strane Hlas. Druhá, opozičná koalícia by mala byť v tom prípade vedená politickým hnutím Progresívne Slovensko.
Zdroj: sme.sk, Wikipédia, trend.sk