Dvojčíslo Nového života 10 – 12/2023 okrem pravidelných rubrík prináša, tak ako i doteraz, keď vyšlo posledné vydanie v kalendárnom roku, prehľad všetkých obsahov v číslach, ktoré vyšli v roku 2023. V tomto ročnom obsahu ľahko nájdete presné číslo a stranu tej-ktorej prózy, štúdie, eseje, recenzie, básne, či ilustrácie, fotoreprodukcie, fotografie…
V najnovšom čísle vo výbere z modernej a postmodernej srbskej poézie je ukážka tvorby Nenada Šaponju v preklade Miroslava Demáka. Obranu ticha v rubrike Rozkoš z textu spracúva Etela Farkašová. Čitateľa zaujme i rozhovor šéfredaktorky Nového života Zdenky Valentovej-Belićovej so spisovateľkou Slavomírou Očenášovou-Štrbovou zo Slovenska. Je to laureátka Národnej ceny Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos v oblasti literatúry faktu. Z tohto rozhovoru sme sa dozvedeli aj to, že má dolnozemský pôvod, lebo jej starý otec sa narodil v slovenskej učiteľskej rodine v Békešskej Čabe. Novú tvorbu tentoraz predstavujú básne Martina Prebudilu, Matiju Bećkovića (v preklade Martina Prebudilu) a Valentina Čizmara (v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej).
Výskumné texty spracúvajú viaceré oblasti kultúry a umenia. Kristína Lomenová spracovala ľudové balady v prostredí vojvodinských Slovákov, Katarína Mosnáková-Bagľašová život a diela Jána Vedoslava Bysterského, zabudnutú osobnosť vojvodinských Slovákov, a Sofia Skokanová tvorivé postupy v súčasnej vojvodinskej dráme. Zo 67. Literárneho snemovania je tu text Juraja Rágyanského o staršej slovenskej literatúre v maďarských bibliografiách. Recenzie nových kníh do tohto mesačníka napísali Zuzana Čížiková (o titule Anny Gruskovej Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Gollnerovej) a Zlata Matláková (o knihe povestí a príhod Viery Benkovej Drevená koza). V rubrike Miscelaneá Vladimír Valentík píše o aktuálnom 17. bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku (v Galérii Zuzky Medveďovej je návštevníkom k dispozícii od 9. decembra 2023 do 29. februára 2024) a Viera Benková o jubilantke, spisovateľke, filozofke a vedkyni Etele Farkašovej.
Toto číslo Nového života je ilustrované reprodukciami z výstavy spomenutého bienále a sú tu práce: Andrey Merníkovej-Šimonovej (na obálke), Jany Viergovej, Emílie Valentíkovej-Labátovej, Aleny Klátikovej, Jána Stupavského, Tane Valentíkovej, Suzany Sankovićovej, Zvonimíra Pudelku, Vesny Opavskej, Michala Madackého, Daniely Markovej, Jozefa Klátika a Martiny Karavlovej-Hlodovej.