Význam osevného postupu

RASTLINNÁ VÝROBA

Rotovanie a striedanie viacerých plodín na viacerých pozemkoch sa nazýva osevný postup. Základom sústavy striedania plodín sa stal norfolský osevný postup, v ktorom sa striedajú plodiny v poradí: ďatelinovina – ozimina – okopanina – jarina. Na rozdiel od striedania plodín na tom istom pozemku sa uplatňuje aj spôsob, keď sa plodiny nestriedajú. Pestovanie tej istej plodiny na tom istom pozemku bez striedania inou plodinou sa nazýva monokultúra.

Pri striedaní plodín sa na určitej ploche každý rok pestujú iné plodiny, ktoré majú rôzny vplyv na pôdu. Jednotlivé plodiny rozlične  pôsobia na rozvoj mikroorganizmov, ako aj na spotrebu chemických látok. Tento ich vplyv sa prejavuje na bioenergetickom potenciáli pôdy a najmä na množstve aktívnych povrchov v pôde.

Z hľadiska funkcie v osevnom postupe zaraďujeme pestované plodiny do niektorej z týchto skupín:

– zdroje uhlíkatých hmôt v osevných postupoch sú viacročné krmoviny, ktoré priamo ovplyvňujú svojou bohatou koreňovou sústavou bioenergetický potenciál pôdy;

– spotrebiteľmi sú predovšetkým okopaniny, cukrová a kŕmna repa, zemiaky, kukurica na zrno, ozimná repka. Táto skupina vyžaduje hnojenie hospodárskymi hnojivami;

– neutrálnymi plodinami sú obilniny a strukoviny. Vyrovnávajú vplyv zdrojov alebo spotrebiteľov, spomaľujú a stabilizujú ubúdanie aktívnych povrchov.

Opakovaným pestovaním tej istej plodiny na jednom pozemku sa vytvára predpoklad rozširovania určitých druhov škodlivých činiteľov. Striedanie plodín zabezpečuje preventívnu ochranu bez nevyhnutnosti použitia chemických prostriedkov.

Striedaním plodín sa znižuje aj zaburiňovanie pôd. Zároveň sa niektoré plodiny považujú za zaburiňujúce (tráva a ďatelinoviny) a nezaburiňujúce (okopaniny). Ich vzájomným striedaním sa výrazne ovplyvňuje odburiňovanie.

Ľ. S.